Všetko najlepšie, Hikari! ♥

07.12.2017

Moja úúžasná El, Hikarči, Shishi, Ihnátka, Elnica, L, Eliška a neviem ešte, aké možné prezývky som ti ešte vymyslela ♥ ! Prajem ti všetko len to najlepšie k narodeninkám! Hodne zdravia, šťastia, lásky, pevných nervov na školu...nech sa ti zadarí u matury, nech sa dostaneš na výšku, akú budeš chcieť. ! ♥ Nech máš kopu dobrých ľudí okolo seba (ale daj bacha! lepšieho ako mňa nenájdeš! ♥  :DDDD ) A nech sme ešte dlho, dlhoooo kamarááátky ♥ ♥

Ľúúbim ťa ez fak ♥ 

...prosím, pekne sa usaď a čítaj...


Zbesilo prehadzoval papiere z jedného rohu stolu do druhého. Oči ešte zbesilejšie čítali riadky na bielych dokumentoch. Len aby to stíhal. Len aby to stíhal.
"Hlásenie z misie..." povedal si pre seba a preložil ho na kôpku, kam patrilo.
Blonďavá ofina sa mu mihla pred očami, keď prudko dvihol hlavu, obzerajúc sa po hodinách na stene. Tri hodiny popoludní. Musí končiť, lebo inak dnes nič nestihne. Stavajúc sa, naprával ešte nejaké mini veže povinností Hokageho, keď sa v dverách objavil starý Sarutobi: "Už ideš?"
"Musím skôr domov," venoval mu rýchly úsmev a znova sa nervózne pozrel na čas.
Ruky typicky založené za chrbtom doprevádzal len úsmev: "Čo máš tak naponáhlo, Yondaime?"
"Heh," ešte s pár povinnosťami v rukách prešiel k nemu a šúchal sa dlaňou na temene, "idem piecť tortu. Hikari má dnes narodeniny."
Starík sa uchechtnul a spod bieleho plášťu vytiahol drevenú fajku. Minato mimovoľne pokrčil obočie. Skadiaľ ich ten človek vždy berie?


Možno by sa aj tým zapodieval, keby ho nehnali sekundy ťukajúce kanceláriou. So svižným pozdravom preletel pred budovu kage a rozhliadol sa. Milé pohľady sa naňho upierali z každej strany. Bol len nedávno zvolený, no ľudia si ho neskutočne rýchlo obľúbili. A kto by nie?
Silný a atraktívny shinobi. Navyše bol momentálne najmladším, dvadsaťdva
ročným kagem...A jeho kroky sa ubrali do obchodu.


"Dobre," povedal si pre seba a z chuuninskej vesty, ktorú nosil pod svojím vraj cool plášťom, vytiahol malý zožmolený lístoček, "múka, vanilkový cukor, vajcia, čokoláda, mlieko, pugi-pugind?"
Hokage uprostred obchodíku zastal a pozeral do blba. Hneď na to však usmial nad svojou prepracovanosťou: "Bože, ja už neviem ani písať."


Pobavene sa hnal do regálov a hádzal do košíka, čo potreboval. A to ešte netušil, či sa mu to vôbec podarí. Nikdy nič nepiekol, ale sľúbil sám sebe, že na devätnáste narodeniny jeho priateľky jej určite niečo napečie. Musel sa zasmiať na predstave, ako bude vyzerať kuchyňa a aj to, že musí vyzerať ako trubiroh pred predavačkou, keď sa stále vyškieral.

Cestou domov to vzal po strechách, aby večné odzdravovanie ľudí mu nevzalo teraz tak drahocenné minúty. Nemohol nemyslieť na to, ako sa bude tváriť. Ako jej modré oči, ktorých farbu zdieľali, sa na neho rozžiaria. Jej blonďavé vlasy podskočia v priestore, keď samu hodí okolo krku. Ako mu srdce bude biť, keď ho pobozká.
Ani po štyroch rokoch mu to neprišlo o nič menej intenzívnejšie, než predtým. Ba možno až naopak. Bola jeho slnko. Najväčšia podpora pri štúdiu
na Hokageho a v najťažších začiatkoch jeho vodcovstva. Bola úžasná, i keď toho až toľko nenahovorila.


Spoznali sa úplne náhodou. Hikari v minulosti rada písala do jedného vedeckého časopisu články a Minato jej recenzoval jeden z nich, ktorý sa týkal teleportácie. Bol to malý, komunikačný impulz, ktorý postupom času prerástol
vo veľkú lásku...

Zažitý do spomienok pripravoval cesto. Múka zdobila jeho líce. Obracal sa v kuchyni, až bol na seba pyšný. Neporiadok okolo neho nebol taký, aký predpokladal. Zapierajúc si misku o brucho, vareškou miesil žltú, hustú substanciu. Zamyslene prikráčal ku stene s fotkami. Odrážali jeho myseľ a dobrá nálada nimi oplývajúca, hladila aj jeho srdce.


...výlet do Tanzaku, kde bola dvojdňová historická výstava. Alebo fotka zo Snežnej, kde im poriadne omrzli nosy, či len ničím nezvyčajný moment z víkendu, kedy nešiel ani jeden z nich do práce a nespali celú noc, lebo sa im ústa nemohli zavrieť. Pomyslel si, aká je Hikari rozkošná, keď v tom fialovom pyžame stískala vankúš a usmievala sa do objektívu.Ani si neuvedomil a prestal pohybovať pažou. Toľko preňho znamená. Občas ho chytá pocit, že netuší, či to tuší ona...ako moc. Vždy sa veľmi snažil. Určite to vie. Predstavujúc si, ako ju objíma, aká asi bude jej reakcia, keď...


"Panebože! To je toľko hodín?!"


Hokage začal okamžite kmitať a s usilovnosťou väčšou, než včela počas leta a čoskoro nadýchaný orieškovo-čokoládový krém vyplňoval medzeru medzi troma vanilkovými korpusmi. Symetria narodeninového koláča bola dokonalá, až Minato začal uvažovať o kariére pekára. Čokoládou pokrytý povrch už len potreboval zaschnúť, no kľúče v dverách oznámili príchod Hikari."


Minatóóó, som doma!"
So stisnutými perami menovaný rýchlo otvoril okno, aby poleva stuhla a strhujúc zo seba špinavú zásteru prišiel do obývačky.
"Ahoj, zlato," daroval jej pusu na spánok a ona začala zo seba zhadzovať veci, "som hladná ako pes! Kúpila som po ceste sunagimo. Mám aj pre teba."
"Fúú," odstúpil od nej krok, "si nejaká naštartovaná."
"Nasral ma v robote Fugaku."
"Ou," zosmutnel trocha, "máte nejaký prúser?"


Zatiaľ, čo jej rukou pokynul, aby sa posadila na gauč, vybral dva vysoké poháre a sviatočné víno. Rozlievajúc dva poháre počúval to, čo na Uchihu počúva celkom často. Nepekné chovanie sa k rodine. Nedávno sa mu narodil syn, a tak je z detského revu ešte viac podráždený.
"Katastrofa celé...to tam," povzdychla si a bola šťastná za to, že žije s Minatom a nie v časti, kde zvyšok jej klanu, "dennodenne mi ten človek vysáva energiu. Nič iné ani nevie svojimi rečami."
"Láska," pohladil ju, "kľud, už sa môžeš uvoľniť, áno?"
"Ale zase zajtra bude robiť to isté..."
"Hikari," prstom na brade donútil spojiť ich pohľady, "vieš, že som tu vždy pre teba."
Kútiky sa jej vydvihli, až sklopila viečka: "Viem. Ľúbim ťa."
Blondiak palec premiestnil na líce a obkreslil ho: "Ja teba ešte viac."
"Áá!" svižne sa postavil, "práve preto..."

Vzal sa niekde preč a ona len zamračene sledovala jeho počínanie. Tlmený hlas z kuchyne mu nakázal zavrieť oči a povel znova ich otvoriť, jej zastavil srdce. Nádherná narodeninová torta zdobená vločkami, ktoré vonku už mali o tomto čase padať. Plamienok sviečky sa leskol v jej oceánových očiach a Minato opäť a znova po asi miliónty krát žasol nad nimi. Obrátili sa na neho a mali v sebe slzy.
"Minato..."
Rozprestrel ruky a kúzelným pohľadom zvolal: "Všetko najlepšie, Hikari!"
Vystrelila do jeho náruče: "Bože, Minato! Ty si mi piekol tortu!"
Aj by niečo povedal, ako ho mrzí, že nič viac nestihol, že Yamanakovci dnes nemali otvorené, aby dostala kvet, ale jej bohaté vlnité vlasy mal v ústach. V tom sa zastavila a odtiahla sa: "Kuchyňa...je v pohode?"
"No," tikol pohľadom niekam dohora, "nič nezhorelo."


Blondínka sa zasmiala a nadšene sa posadila pred tortu. Minato ich odfotil klasickým polaroidom, ktorý ťahali so sebou snáď všade a s prianím v srdci sfúkla plamienok. Orgán pumpujúci len pre blonďavého muža po jej ľavici, prudko udieralo do bohatého hrudného koša. Zlaté vlasy jej pošteklili tvár a mužné ruky si ju zboku vzali do náruče. Počula a cítila jeho teplý dych pri uchu, keď sa čelom o ňu oprel. Vždy to boli a vždy to budú tlakové výšiny, keď je pri nej.
Bol to ten najúžasnejší muž na planéte. Rozhodný, milujúci, silný, otvorený, vtipný a k tomu všetkému aj nádherný.


"Milujem ťa..."


Drahá El, dúfam že sa ti to aspoň trocha páčilo... ♥ ♥ ♥

Páčila som to zo seba zrovna v tých najhorších dňoch, kedy som mala skúšku a prednášku o blbej holografií. :D Takže odpusť ak dej nie je záživný, alebo dlhý, alebo sú v ňom chyby. :D Fakt som na pokraji únavy. :D :D
Skoro ma vykotilo, keď som si 4. decembra uvedomila, že štvrtok už máš narodeniny a ja nemám ešte nič (áno, plánujem to celkom dlho už ♥). Ale napokon som stihla :D
Snažila som sa do toho vložiť prvky z nášho vzťahu. Toho, čo sme spolu zažili. :)
Predstav si, že prvé slová som začala písať po prebdenej noci nad neželeznými zliatinami a keď som si povedala, že toho už vyše nevstrebem, tak sa idem uvoľniť a začala som písať.  ♥ ♥ ♥ ♥ 


Ešte raz všetko najlepšie...