Zakázané ovocie chutí najlepšie 34

20.10.2017

Stáli sme so Sasukem v kuchyni a vybaľovali nákup. Všetci sme tu už boli. Otec bol ešte v robote. Chcel som so Sasukem byť chvíľu osamote, preto som poprosil Sakuru, aby zabavila chalanov.
"Inač, myslel som si, že pozveš aj Gaaru. Predsa len, vidíte sa vcelku málo," povedal Sasuke. Hodil som na neho pohľadom a opäť sa sústredil na tašku.
"No, nechcel som ho sem ťahať, keď sa budú riešiť vcelku súkromné veci. Normálne by som nezavolal ani Sakuru, ale bola svedkom hádky, tak som si povedal, že by tu mohla byť. Určite ju tiež zaujíma, čo sa deje. Predsa len, všetci poznáme Itachiho ako veľmi pokojného človeka," odpovedal som mu. Je pravda, že tu mám mini party a Gaaru som nezavolal, ale nemal som pocit, žeby to bolo vhodné.
"Možno máš pravdu. Netuším, čo sa s ním stalo. Naposledy som ho takto videl... ani neviem kedy," s týmito slovami sa oprel o linku a pozeral von oknom. Položil som mu ruku na rameno, čo ho prinútilo sa pozrieť na môj úsmev, ktorý sa mi stále držal na tvári.
"Určite to nie je nič vážne. Pravdepodobne je to len nejaká banalita," povzbudil som ho. Aspoň som sa pokúsil. Letmo mi vrátil úsmev.
"No čo? Rozprávali ste sa?" spýtal som sa po chvíli ticha.

"Rozprávali, ale moc toho z neho nevyšlo."
"A čo ti povedal?" daroval mi krátky pohľad a zohol sa po debničku s pivami.
"Mitsumi vraj po ňom strašne šla a on jej natvrdo povedal, že ju nechce a ona sa stiahla," hovoril som pomaly, lebo ešte stále som nad tým premýšľal, "a teraz ho otec núti si ju vziať."
Uzumaki sa na mňa zamračil: "Ale to v podstate už vieme."
"Však práve preto uvažujem o tom," opäť som sa oprel rukou o linku, "ale vieš..."

Otočil som sa smerom na vstup do kuchyne. Nechcem, aby nás nikto počul. Priblížil som sa k Narutovi a on urobil to isté, bokom sa nastavujúc, aby mal ucho pri mojich ústach.
"V ten večer...čo sme boli v grillbare."
Jemne prikývol a oči mu zbehli do bokov.
"Po tom celom fiasku sme šli s Itachim, Mitsumi a...Sakurou piť. Mitsumi u nás prespala. U Itachiho v izbe a predpokladám, že aj s ním v posteli," Naruto sa prudko odtiahol s trocha vypúlenými očami.
"Takže...?"
"To neviem," dvihol som ramená, "je to nejaké protichodné. Nechcel mi povedať, či spolu spali."
Nepovedal jasné nie, tak z toho sa dá vyvodiť, že s ňou spal. To sa ale vylučuje s tým, že s ňou byť nechce. Alebo sa proste stala len nejaká jednorázovka medzi nimi? To mi zase k nemu nešlo.
"Je to divné," vytrhol ma z myšlienok, "keď po niekom dlho ideš a dostaneš stopku od neho, tak si zrazu v pohode. Bavíš sa s danou osobou, ako keby sa nič nestalo."
"Neviem..." až mi vadilo, aké zháčivé tóny som pri tomto rozhovore vydával, "netuším, či sa Mitsumi potom nejakým štýlom snažila Itachimu dostať pod kožu alebo to bolo predtým, než ju poslal k vode. Vždy, keď som ich videl, prišli mi celkom zohraní a že im je spolu dobre."
"Čo ty vieš, možno má pláne sa Itachimu vtierkať pomaličky a nenápadne," zazubil sa na mňa.

"Hej," zdesene sa na mňa otočili a ja som sa zastavila, "čo sa tak ľakáte?"
"Vystrašila si ma," Naruto si zložil ruku na dekolt a Sasuke šramotal s niečím na kuchynskej doske.
"Tak to ďakujem, až taká škaredá nie som," zamumlala som s úsmevom a pristúpila k nim.
"Prestaň, si vždy kráásna," ruka na drieku ma pohladila a jeho pery pobozkali na líce.
Rád mi pusinkuje líca a ja to zbožňujem. Má tak mäkké a ľúúúbivé pery.
"Si tak sladký..."
"Óóóch," Uchiha vytočil oči a hlavu dohora, "nechajte si toto na inde."
"Sasukééé," Naruto prekĺzol okolo mňa a natiahol k nemu ruky, špúliac pery, "daj mi pusúúú!"
Sasuke mu položil dlane na ramená, čertiac sa: "Prestaň, hov*do."
"No tak lááska! Cmuk, cmuk. Len jedna pusa!"
"Naruto!" čiernovlasý sa konečne rozosmial, "ťahaj niekam!"
"ROZVOD!" zakričal Naruto, až som si musela zakryť uši.
Neušiel mi smiech a ani Sasukemu, za to môj úplne na hlavu (ne)padnutý priateľ sa urazene otočil ku mne.
"Zlatko, prepáč," vydýchol potichu Uchiha, "nerozvádzajme sa. Milujem ťa!"
"Vy ste retardi," zakrútila som hlavou, "tak ja vás tu nechám."
Vzala som to, kvôli čomu som sa vlastne objavila v kuchyni. So smiechom, stískajúc tri plechovky piva som odchádzala: "Ja radšej idem pred tým, než si tu spravíte dieťa."

"Jéé, vy ste to už presunuli?" dvihla som obočie na stôl odsunutý do rohu miestnosti.
Obývačka sa tak stala zrazu o dosť väčšou, keď na zemi boli rozložené deky, milión vankúšov a presne šesť joystickov. Nehrávam ninja storm, ale myslím že dnes ma tá hra zase doženie.
"Áno," Shisui mi daroval úsmev, "nechcú hentí dvaja pomôcť?"
"Potom, čo sa tam docicmajú tak myslím, že nie," uškerila som sa na neho.
"Že sa nehanbia, dvaja chlapi," Uchiha drgol do ďalšieho Uchihu a on letmo hodil na neho úsmev.
Stále nemal náladu. Chalani mi povedali o čo sa jedná. Chápem, že si Itachi nechce brať niekoho z donútenia. Musí to byť strašné. Mitsumi, čo viem bola do neho po uši...

"No, tak pi!" hovoril som nahlas, keď som znovu porazil Shisuiho. Ten si iba nahlas povzdychol a zobral si pohár.
"Prečo som jediný, čo prehráva?" skríkol, "dokonca aj Hokage-sama ma poráža." So smiechom som sa pozrel na môjho otca. Mal síce v sebe pár panákov a jednu plechovky piva, no aj tak vyzeral úplne triezvy.
"Nemal by si ma podceňovať, Shisui," povedal s úsmevom na perách.
"Tak ako, ten charakter by dokázal hrať aj slepý, aj hluchý," odpovedal mu Shisui. Zasmiali sme sa na nich a išli na ďalšie kolo.

Minato dvihol obočie a joystickom ukázal na veľkú telku: "Shisui, poď teda ty proti mne Madaru."
Shisui uvoľnil zamračený výraz a prikývol mu. Na to sa Hokagemu vykrivili kútiky a už bolo počuť, ako jeho protivník lamentuje: "To nie je fér, že hráte sám za seba!"
Smial som sa, lebo to bolo fakt vtipné. Itachi sa len chabo pousmial. Tváril sa skoro celý čas ako prd*l. Nevnímal som Shisuiho nadávanie a Minatov smiech. Sledoval som jeho výraz.

"Krížik, krížik! Shisui...krížik!" kričala som.
"Bože, to je pako!" Naruto sa zase chytil za čelo, "fakt to nevieš hrať."
"Piješ!" Hokage strčil Shisuimu popod nos kalíšek a on sa zaškaredil.
Nálada bola skvelá. Naruto má úžasného otca. Ako fakt som nečakala, že si k nám vodca dediny sadne v modrom pyžame a bude s nami piť a váliť lepšie ninja storm, než Sasuke a Naruto dokopy.
"Okej," ozval sa mladší blondiak a súkal sa pred telku.
Posadila som sa vedľa neho a chvíľu premýšľala, koho si vezmem. Chcela som niečo so zbraňami a nakoniec si vybrala Tenten.

"Inak," za mojim chrbtom prehovoril Sasuke, "videli ste nové číslo Buki no Ken?"
"Nie, čo je v ňom zaujímavé?" opýtal sa Shisui.
"Tenten je na obálke."
"Čožeee? Tak to je supeer! Aj ja by som bol rád na obálke časopisu. To by bolo super, však Itachi?"
"Hm..."
"Som hrdý na ňu, že sa tam dostala," v Minatovom hlase bol počuť úsmev.
"Itachi, halóó...vnímaš ma?"
Mala som celkom problém vnímať zápas proti Narutovi, ktorý ironicky hral Nejiho a zároveň vnímať rozhovor za nami. Itachi skutočne nebol vo svojej koži a to nehovorím, keď sa začali veci trocha obracať.

"Daj chvíľu pokoj, Shisui."
"Však ja som kľudný, to ty nie si."
"Ježiš maria..." pridal sa Sasuke.
Zasiahol aj Minato: "Chalaníííí... relaxujte. Dajte si panáka."
"Itachi je nervózny, lebo jeho otec zase vymýšľa," urazene prehovoril Shisui.
"Jáj," smutne si vzdychol Yondaime, "počul som o tom od Fugakuho. Snažil som mu naznačiť, že nerobí dobre, ale nepočúval ma."
"To on nikdy," tvrdo poznamenal Sasuke.
"Váš otec sa na niektoré veci díva zo zlého uhlu. A nedoceňuje dostatočne."
Po tomto ostalo ticho. Nemám poňatia, čo sa za nami odohralo, ale začula som tiché ďakujem zo Sasukeho hrdla.
"Ja sa pokúsim ešte porozprávať s vaším otcom. Hádam si ma vypočuje."
Po dlhej dobe som počula Itachiho: "Myslím, že je to zbytočné. Veci sú komplikovanejšie, než sa zdá."
"Vážne?" Sasuke si takmer odfrkol, "to by som rád vedel prečo."
"Už som ti povedal."
"No ja mám pochybnosti."
Napätie z nich dvoch šlo tak cítiť, že sa mi z toho zapotil chrbát. V obývačke sa ostali ozývať len zvukové efekty juukenu a rinčanie zbraní.
"Pozrite, ak sa chcete hádať, tak si to choďte vyriešiť do kuchyne. Ale mohli by ste tam ísť aj tak. Došlo pivo. Päť plechoviek sa ľahšie nesú vo dvojici," povedal najstarší Uchiha a váhavé šúchanie nôh bolo to jediné, čo sme z ich strany počuli.

Itachi sa oprel o kuchynskú linku vedľa chladničky a ja som sa postavil oproti nemu.
"No...tak čakám," stisol som pery a jedným chodidlom si poklepával.
"Sasuke," zachrapčal a ja som nadvihol obočie.
"Máš čas."
"O to nejde..."
"Tak o čo ide? Mám starosť o teba," povedal som ešte celkom jemne, rozčuľovalo ma, aký zrazu je.
"Som nervózny, lebo nechcem do manželstva. Pripadám si na to mladý..." smutne pohliadol na zem a vlasy sa mu zošuchli po lícach.
"Hm, neboj nejako to vymyslíme," začínajúci hnev sa rozplynul, " otec ťa nemôže k tomu prinútiť." Nie je to fér. Otec je chorý na hlavu. Pristúpil som k nemu a pošúchal mu ramená. Triasol sa. Nenormálne moc.
"Itachi, kľud. Bude to fajn. Áno?" zohol som sa trocha, aby som si ho prezrel.
Prvýkrát som bol v situácií s bratom, kedy som bol ja ten silnejší. Ten kto dával pomoc a nebral ju. Bolo to zvláštne.

Itachi pevne zatínal viečka a sťažka dýchal. Klepalo s ním, až z neho vyšiel namáhavý ston.
Zamračil som sa, lebo jeho výraz dokonale vykresľoval, že je totálne na dne. Vyzeral hrozne. Zachvátil ma kŕč. Fakt som mal strach, lebo vyzeral bledo, nevyspane a oči mal opuchnuté. Tvrdo prehltol. Až tak, že som to počul. Rýchlo som ho objal a cítil som ako panicky vyfukuje do môjho trička.

"Sasuke..." nikdy som jeho hlas nepočul sa tak chvieť, odtiahol som sa.
"Itachi, kašli na to teraz. Užívajme si večera. Otec proste ťa nemôže toto donútiť. Postavíme sa mu spoločne," skrčil som sa a hľadal známky toho, že ma aspoň trochu počúva, "súhlasíš?"
"Sasuke..." takmer až šepol.
Zaťal som sánky. Nepáčilo sa mi, ako ho vidím. Nepremýšľal som teraz nad všetkým tým ostatným ako Mitsumi, lebo bratov stav ma desil.
"No tak mu to už povedz..." ozvalo sa a ja som sa obrátil.
V zárubni stál Shisui s rukami vo vačkoch.
"Nechoď sem!" mrskol po ňom Itachi hnusne.
"Pôjdem," povedal sebavedomovo a podišiel krok do miestnosti, aby za sebou mohol zavrieť dvere.
"Vravím ti choď!"
"Povedz mu to!" zvýšil hlas, "má právo to vedieť."
"Čo?" otáčal som na nich oboch a videl tie nepriateľské pohľady, "čo, právo vedieť čo?!"
"No tak, Itachi," prevrátil očami Shisui, "už ťa mám plné zuby kvôli tomu. Chováš sa hrozne."
Nechtiac zo mňa vyšlo ironické uchechtnutie: "No tak to sme dvaja, čo si to myslia."
"Drž hubu!" vyštartoval po mne brat, až som ustúpil, "ničomu nerozumieš!"
"A ako by som asi tak mohol, keď viem h***o!" vrátil som mu jeho škaredý pohľad, "nevedieš so mnou reč!"
Z ničoho nič sa odsotil od linky a zručal: "Nediv sa mi!!!"
Nevedomky som zaziapal aj ja: "A budem!"
"Ty nič nevieš!!!"
"TAK MI TO K*RVA POVEDZ!!!"
"NIE! SOM! NA ŽENSKÉ!!!"

Naokolo zostalo ticho. Jediné, čo ho narúšalo boli vybasované zvukové efekty ninja stormu, ktorý sa hral vedľa. Na ženské? Zasekol sa mi dych, bol som v šoku, ktorý nie som schopný opísať.
Hlavu som prudko dvihol na neho, keď mi v hlave začali plynúť udalosti za poslednú dobu. To, ako chcela Mitsumi Itachiho a zo dňa deň z nich boli kamaráti, dôvod prečo si ju nechce vziať. Zostal som neskutočne zmätený.
Otočil som sa Shisuiho, dúfajúc že dostanem nejaké odpovede. Oči som mal zažmúrené premýšľaním. Itachicho starosť o Shisuiho, ich večná blízkosť, hádka, ich pohľady. Vypleštil som oči, keď mi to všetko do seba zapadalo ako tie najdokonalejšie puzzle na svete.

Stislo mi srdce do veľkosti slivky a takmer som až zabudol vydýchnuť kyslík. Čierne dlhé vlasy sa predo mnou mihli a zmizli aj z miestnosti. Ale veď...kedy to...ako to? Prečo to...veď ja...práve som sa ho dotýkal. Intímne. Striaslo ma.
Zatúžil som aj ja vyjsť z miestnosti, no do zárubne sa mi postavil Shisui s rukami založenými na hrudi. Pozeral na mňa a skúmal ma. On na rozdiel od brácha oplýval rozhodnosťou a neoblomnosťou. Predstava, že robí kade čo s Itachim mi prišla nenormálna. Musel som zavrtieť hlavou, aby som to dostal von, lebo mi z toho bolo nedobre. Musím von. Musím to predýchať.

"Pusť ma."
Mlčal a pozoroval ma. Tlačilo ma u žalúdku pri pohľade na neho, lebo jeho som zvykol nazývať ako ďalším bráškom. Bol mi blízky. Obaja, trávil som s nimi kopu času a všetko...a oni. Bože, skoro ma nadrapilo pri spomienke na všetky ich dotyky.
Mal som chuť si stiahnuť kožu, ktorá sa ho dotkla, keď som sa okolo neho pretlačil. Bežal som pred Narutov dom a vybehol na ulicu. Chlad ma ovial a ja som sa oprel o zábradlie, zapaľujúc si cigaretu. V hlave som mal hotový miš-maš. Kedy sa to stalo? Ako sa to stalo?! Prečo potom sa chovali ku mne tak ako sa chovali?

Itachi prudko vbehol do kúpeľne. Síce sme počuli krik, ale nedokázali sme rozlúštiť, čo hovoria. Máme moc dobré steny. Chvíľu po ňom vybehol zmätený Sasuke a zamieril si to priamo pred dom.
"Oci, hraj so Sakurou ty teraz. Ja... pôjdem za Sasukem," povedal som a podal mu joystick. Preletel som vchodovými dverami a obzrel sa okolo seba. Kúsok od domu stál Sasuke, ktorý si práve zapaľoval cigaretu. Kde ich neustále schováva? Síce ma to zaujímalo, ale nebol na to čas. To, že si išiel zapáliť znamená, že sa stalo niečo zlé. Podišiel som k nemu a položil mu ruku na plece so slovami: "Hej. Si v pohode? Čo sa stalo?" Vyfúkol dym z úst a iba pokrútil hlavou.
"Keď mi to nechceš povedať, tak nemusíš, samozrejme. Len si myslím, že by ti to pomohlo. Hlavne, keď sa to týka Itachiho," povedal som mu. Prudko sa na mňa otočil a odstrčil mi ruku.
"Čo ty o tom vieš?! Si jedináčik! Máš super rodičov a babu, ktorá ťa miluje!" rozkričal sa na mňa. Obranne som zdvihol ruky.
"Upokoj sa. Síce nemám pokrvných bratov, ale ty si pre mňa odjakživa ako brat. A čo sa týka toho ostatného... Nie je to moja vina, tak mi do láskavo nej*b do ksichtu," reagoval som, čo najpokojnejšie. Nechápem, čo to do neho vošlo. V poslednej dobe nie je len Itachi divný, ale aj on. Pomaly, ale isto mi to začína liezť na nervy. No, čo už. Je to najlepší kamarát. Budem sa musieť kusnúť do jazyka a prežiť to.
"Ja... Prepáč. Iba je toho na mňa veľa. Neskôr ti to možno poviem. Ešte si nie som istý. Musím si to hlavne uložiť v hlave a teraz sa potrebujem upokojiť."
"Dobre," povedal som a vzal mu z vačku krabičku. Spýtavo sa na mňa pozrel, tak som mu povedal: "Keď môžeš ty, tak aj ja..."


Poznámky: Taaaak no...neviem či sa vám diel páčil. Asi nie všetkým. Sme s Hikari trocha cáknuté. A toto je smerované asi ku chalanom...hádam nám toho Itachiho odpustíte. Btw...Buki no Ken je super, že? :D :D 

Ďakujeme a sme veľmi zvedavé na reakcie z dnešného dielu .

Vaša Sabaku no Tanaris a Hikari Animaru