Zakázané ovocie chutí najlepšie 35

30.10.2017

"Kam chceš ísť?" spýtala sa ma mama, keď som tresol domovými dverami.
"Kamkoľvek, len nechcem byť tu."
Nenapadlo ma iné miesto, ako starý rodičia. Ťahal som ju ulicou za ruku a ona zbesilo prekračovala. Nehodlal som v tom dome s fotrom a s ním zostať už ani minútu. Hrudník sa mi chvel a sucho v ústach s hladom boli dôvodom skutočnosti, pre ktorú som u Naruta v noci nezažmúril oko. Nevyspatému sa moje oči prispôsobovali ostrému obedňajšiemu slnku len chabo. Bolo mi zle a ešte horšie, keď sa doma spustila hádka obrovských rozmerov.

"Zlato, si v pohode?" prehovorila som na neho potichu, lebo jeho pohyby sa zastavili.
"Prepáč, len premýšľam stále nad tým Sasukem," jeho brušká prstov sa znova pohli a začali mi masírovať pokožku hlavy.
Penu od šampónu som mala doslovne za ušami a počúvala jeho monológ o tom, ako ho trápi, čo všetko sa deje v poslednej dobe pod strechou Uchihovcov.
"...vieš, vždy to u nich doma bolo také kritickejšie, ale v poslednej dobe to je extrém."
"Hm...najviac si toho asi odnáša Mikoto," povedala som do tichej kúpeľne, bezducho sledujúc vodovodný kohútik.
Kvapky občas padajúce zo sprchovacej ružice prispeli svojim objemom do naplnenej vane. Malá kvapka spôsobila len chabú vlnu, ktorá postupne vymizla. Napravila som sa, lebo som už bola polohou skrehnutá a hladina sa rozkyvotala. Trvalo jej dlho, než som nerušene mohla pozerať odrazy Narutovej kúpeľne. Možno...to tak bude aj s Uchihovcami. Malé veci sa budú utriasavať rýchlo. Ale, čo ak sa ich rodina rozpadá?

"Myslíš, že sa Mikoto a Fugaku rozvedú?" spýtala sa ma. Nevedel som si to predstaviť. Keď som bol malý, bral som ich ako dokonalý pár. Niekedy aj viac, ako mojich rodičov. No postupne som zistil, že to bola iba hra. Pretvárky vodcu klanu.
"Nemyslím si, že by Fugaku niečo také dovolil," odpovedal som jej, "jeho hrdosť je moc veľká na niečo také."
"Hádam nechceš povedať, že keby Mikoto s ním nechcela bývať, tak by ju tam držal násilím?" prudko sa na mňa otočila. Pena jej pritom klesla až k lícu. Jemne som jej ju zotrel a usmial sa na ňu.
"Nie, to si nemyslím. Je pravda, že by ho to určite nasralo, ale dúfam, že až taký hrozný nie je." Otočila sa späť a pozerala na kohútik.

Bz. Bz. ... Bz. Bz. ... Zobudil som sa na vibrovanie telefónu. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientoval. Opatrne som od seba odsunul Sakuru tak, aby sa nezobudila a vzal ho do ruky. Na displeji svietilo Sasukeho meno. Čo, preboha, chce v takúto nočnú hodinu? Musí to byť dôležité. Rýchlo som vbehol do kúpeľne a prijal hovor s tichými slovami: "Ahoj. Deje sa niečo?" Po chvíle ticha sa konečne ozval.
"Ihrisko. Ihneď. Prosím," vysúkal zo seba. Jeho hlas bol plný hnevu a zdalo sa mi, že má aj dosť nervy. Kristepane, čo je to tento krát. Len dúfam, že nič s Hinatou a Itachim.

Nemohol som, nedokázal som ostať u babky. Ako keby to nestačilo, pohádal som sa aj s mamou. Celkom nechutne. Bol som ako prst sám vonku a o pol tretej v noci na temnom ihrisku. Asi štvrť hodinku po telefonáte s Narutom sa Uzumaki objavil na mieste.


"Čo sa stalo?" dobehol ku mne, slabo zadýchaný.
"Doma. Hádka. Strašná hádka. S mamou spíme u starých rodičov a predpokladám, že henten u toho svojho."
"Henten u toho svojho?" hlavu vtlačil dozadu so zamračeným obočím.
"Môj brat má rád párky!" s nervami som rozhodil rukami.
"Čo?" pohotovo vydýchol s miernym náznakom pobavenosti, "čo to kecáš?"
"Itachi a Shishui..."
"Nie..." strnul a vypúlil oči "t-to nemyslíš vážne?"
Nemo som prikývol. Krv sa mi varila v žilách tak, že som sa skoro vyparovala. Nemal som chuť hovoriť o tom a radšej som spustil sharingan. Naruta som ponoril do genjutsu, aby mal možnosť nahliadnuť do mojich spomienok...

"...už to nezmeníš! Som, aký som!" ozvalo sa tresknutie do stola, "a aj keby som chcel, neznením sa!"
"Zmeníš!!!" zhúkol Uchiha Fugaku a zahnal sa Itachimu po tvári, "to si pýš, že to zmeníš! Môj syn mi nebude robiť hanbu!"
Itachi si držal líce a ovládajúc všetky reflexy, ktoré mu kázali vrátiť mu ranu si odfúkol. Pomaličky na neho dvihol zrak.
"Je toto možné? Môj vlastný syn?!" zreval celý červený od hnevu, "takto to nebude! Toho zasrana, Shisuiho, tu už nikdy nechcem vidieť!!!"
"Máš smolu," sykol mladík s dlhým copom, "je to už príliš dlho na to, aby si nám v tom zabránil."
"Fuj! Je mi z teba zle!" otočil sa na chvíľu iným smerom, aby nasal kyslík.
"Nech je! Je mi to jedno!"


Fugaku fučal ako býk, keď pomedzi ramená synov sa zameral na ženu, držiacu si červené líce od monštruózne silnej facky. Spravil krok dopredu, no Sasuke s Itachim odhodlane prikročili k naproti nemu.
"Ešte raz sa jej dotkneš a otočím tento dom hore nohami!" zavrčal Sasuke a s bolesťou v srdci počúval matkin tichý plač, ozývajúci sa spoza jeho a bratovho chrbta.
"Nestaraj sa do toho, Sasuke!" dominantne zbliakla hlava rodiny a potom ukázala prstom na svoju ženu, "a ty...ty, Mikoto! Ako si si dovolila mi to nepovedať?! Som jeho otec!!!"
"A pochopil by si ma?!" zvreskol Itachi a rozhodil rukami.
"Niečo také sa nedá chápať! Je to hnusné!!!"
Do toho sa pridal Sasuke a nešetril na nepekných tónoch: "To sa preboha hneď ani nedá chápať!"
"Ďakujem..." brat na neho letmo pozrel.
No on ho zahriakol: "Drž hubu radšej!"
"Sasuke..." ozval sa Itachiho zmučený hlas.
"Vidíš? Sasuke je ten rozumný. Lepšie, keď on jedného dňa povedie klan. Niekto taký, ako ty nemôže. Bola by to večná potupa na najvznešenejší klan vôbec!"
"Čo si to povedal?" neveriacky vydral zo seba najmladší v miestnosti, "keď sa ukáže, že tvoj miláčik má rád párky, tak už som zrazu stredobod pozornosti? Vieš čo? Naser si! Drel som pre tvoje uznanie a ten od koho som to najviac chcel, ma ani teraz nepochváli! Vždy som druhoradý... ale piču, horšie. Som pre teba menej, ako tvoj úžasný, teplý Shisui. Pozri, do koho si vkladal všetko!"
"Brácho..." Itachi mu položil dlaň na rameno.
"Vypadni, nedotýkaj sa ma!" Sasuke neovládal svoj hlas pod chuťou vytriasť slzy zlosti zo seba, "celý život sa obaja so mnou len hráte! Jeden ma dojebáva tým, že musím sa ísť zodrať, aby som dostal aspoň úsmev od teba a ty! Ojebávaš ma ani neviem ako dlho!"
"Je to ťažké priznať sa!!!" napätie sa teraz prenieslo medzi bratov, "čo sa nedokážeš vcítiť, aké to je povedať bratovi niečo také?"
"Kurva a dokážeš sa vcítiť ty do mňa?! Neviem od kedy si na chlapov, ale ja som sa ťa dotýkaval! Dokonca aj polonahého!!! Jak by si si to do pič-"

Než dopovedal vetu, aj on dostal jednu od otca. Dokonalá rodinná hádka, kde sa zháda každý s každým a každý dostane od rodinného kápa na držku. Mikoto dostala za zamlčanie skutočnosti, že Itachi je gay, Itachi za to, že je gay a Sasuke, že vulgarizmuje.

"Choď do piče!!!" hlasivky mu zapracovali na plné obrátky, "nenávidím ťa! Nenávidím vás oboch!!!"
Schmatol matku tuho zápästie a viedol ju preč z kuchyne.
"Kam si myslíš, že idete?" zakričal Fugaku.
"Do piče od vás dvoch!" zreval Sasuke a Mikoto venovala posledný pohľad staršiemu synovi, ktorý sklopil zrak, "nenechám tu mamu s vami, lebo si by si to zlízala a nemá prečo."
Chvíľu bolo ticho, kedy sa znova ozval mladík vo dverách, ale tentokrát šeptom: "Prisahám...ak už čo i len jeden krát udrieš mamu...zabijem ťa a povesím tvoju hlavu pred dvere."
Všetkým trom sa zasekli dychy pri jeho slovách, ktoré zneli smrteľne vážne, pretože Sasuke mal pustený sharingan.
"Sasuke," pípla jeho matka a ruku, ktorú jej držal si premiestnila a tým preplietla ich prsty.
Spoločne odišli zo situácie devastujúcej sa rodiny...

"Povedz mi, čo mám robiť?!" vybehol som a aj v tej tme videl Uzumakiho totálne vyhúkaný výraz.
Kopol som si do hrdzavých preliezok, ktoré sa rozvibrovali. S ich zvukom sa rozprestieral aj môj krik a kroky: "Odjakživa, od mala som na neho naviazaný! Nedokázal by som žiť bez neho! Bolo a je prirodzené, že sme mali fyzický kontakt! Nikdy mi to kurva divné neprišlo! Ale čo teraz?! To som aj ja buzna?!"

Prekročil som veľkými krokmi ku stromu. Vnútri som šalel ako ešte nikdy v živote. Sral ma celý svet, hrudník ma bolel, že som si chcel do neho niečo zapichnúť. Bol to môj brat! Moje ja! Dýchal by som za neho, rovnako ako za osobu predo mnou! Ako som si mal vyložiť, že je gay?! Cítil som sa šialene. Všetky naše spomienky som preletel rýchlosťou svetla a chcel som sa dovracať. Každý orgán v tele bojoval proti skutočnosti, ktorej som nechcel veriť. Nie... nemohol. Tak to byť nemôže, že by...

"Ešte teraz som s ním občas spával v posteli! Umýval mu chrbát, keď mal vyhodené obe ruky z misie!!!" začal som udierať hánkami do kmeňu stromu a neudržal som slzy, "neraz sa budím s tým, že sedí v miestnosti a díva sa na mňa, lebo že som zlatý, keď chrápem! Natieral ma na pláži opaľovacím krémom! Panebože, bozkáva ma do vlasov!"
Na moment som sa zastavil, lebo som cítil tie masy bolesti a krvi, čo sa mi liali z rúk. Tep mi zase lial adrenalín do žíl a nútil ich triasť sa. To isté robili kolená a aj moja psychika. Všetko toto zhoršoval fakt, že ďalšia osoba z môjho detstva, na ktorú mám tiež hlboké a dobré spomienky sa tiež bozkáva s chlapmi. S mojím bratom! Robili to aj keď som bol malý a proste mi len zakryli oči, aby som to nevidel? Alebo to tak robia furt? Priťahoval som Shisuiho?

Zaklonil som sa a zreval som z plných pľúc, pretože som nedokázal už nájsť iný spôsob, ako sa vyventilovať. Musela ma počuť celá Konoha. Zaslzeným pohľadom som zbehol ku stromu a ešte si do neho udrel. Zanadával som, lebo som si zošuchol minimálne ďalší meter štvorcový mojej kože.

"Objímame sa, opieram sa o neho... Češem mu vlasy... Je dôvod Itachiho blízkeho vzťahu ku mne jeho orientácia? Bol zamilovaný aj do mňa?!" hovoril rukami opretými o strom. Krv mu pomaly tiekla po hánkach a v malých kvapkách padala na zem.
"Sasuke, ja... neviem, ako mám na to reagovať," povedal som zaskočene. Nevedel som to spracovať. Potreboval som na to pár minút. Itachi je homosexuál a s ním aj Shisui. V živote by ma nenapadlo, že by to bolo niečo takéto. Naozaj som netušil, čo mu mám na to povedať. Sám som bol vyhodený z toho. Položil som mu ruku na rameno, ako to mám vo zvyku. Otočil sa na mňa. Nie je to tak, že som ho ešte nikdy nevidel plakať, no bolo to nezvyčajné. Zabudol som na slová a tuho ho objal. Aj tak by mu nepomohli. Nech by som povedal čokoľvek, iba by to okolo neho preletelo. Šok a stres boli príliš veľké. Celý sa triasol, až mi to stiahlo srdce.

Nedokázal som mu pomôcť. Nevedel som si ani predstaviť, čím si prechádza. Možno mal pravdu. Neviem, aké to v skutočnosti je mať brata. A nemám ani poňatia, ako sa cíti. Sasuke mi bol blízky ako súrodenec, ale predsa len v podvedomí som vždy vedel, že nie je. Privádzalo ma to do šialenstva. Jediné, čo som dokázal je posúvať ruku hore a dolu po jeho chrbte. Žiadne utešenie, iba toto.
"Kurva! Revem tu pred tebou ako malé decko," vysúkal zo seba. Potichu som sa uchechtol.
"Videl som ťa aj horšie. Pamätáš, keď si mal sedemnástku? To bolo niečo," povedal som mu so smiechom. Snažil som sa mu zlepšiť náladu, ale nepodarilo sa mi to. Naďalej z jeho očí tiekli slzy.

"No tak. Bude to v poriadku. Nič také príšerné sa predsa nestalo. Nie je to tak, že vyvraždil celý klan alebo niečo," pošepkal som s humorom. Nemal som skúsenosti s takýmto Sasukem. Nebol som na takúto situáciu pripravený. Zrazu sa odo mňa prudko odtiahol.
"Som v pohode," povedal a potiahol nosom. Ruky mal položené na bokoch, stiahnuté pery a oči uprené na zem.
"Úprimne, nevyzeráš tak," pokúsil som sa ho znovu dotknúť, no zahnal sa po mne.
"Hovorím, že som v poriadku!"
"Vieš, že predo mnou sa nemusíš hrať na drsného," snažil som sa upokojiť jeho hnev, no malo to opačný dopad.
"Čo ty, do piče, vieš? Veľké hovno vieš!" zakričal na mňa. Obranne som zdvihol ruky a trochu cúvol.
"Dobre. Pokoj. Snažím sa ti iba pomôcť," po týchto mojich slovách sa otočil a zamieril si to ďalej odo mňa.
"Sasuke, kam ideš?" spýtal som sa ho.
"Preč. Chcem byť sám. Dík, že si prišiel," zakričal, aby som ho počul. Ostal som tam stáť sám. Rozmýšľal som aj či ísť za ním, ale to by ho iba viac podráždilo. Budem mu musieť veriť, že nespraví žiadnu hovadinu.


Poznámky: Tak dnešný dielik je trocha kratší :) chceli sme to tak vhodne useknúť...inak kto vie jak dlhé by to potom bolo :D :D Sasuke sa nám tu riadne vyplakal, fňukavka. Ďakujeme všetkým, ktorí zostávate s nami! ♥ ♥ ♥

Vaša Sabaku a Hikari :)