Zakázané ovocie chutí najlepšie 40

03.12.2017

To, čo mi hovoril... Nechcela som to počuť. Ľutovala som, že som sa ho na to spýtala. Mrzelo ma, že som vôbec začala túto tému. Nechcem o nich nič vedieť. Nechcem vedieť ich mená, ako vyzerali, ako sa k nemu správali. Hlavne nechcem vedieť žiadne detaily. Nechcem si to predstavovať.
"Vieš čo... Kašli na to," povedala som potichu a postavila sa. Bola som pripravená na odchod.
"Prečo?" spýtal sa ma a zastal mi cestu. Aby ma úplne zastavil, položil ruku na môj lakeť.
"Nepotrebujem vedieť ako si... Ako si sa vyspal s nejakou čiernovlasou krásavicou a bola taká dobrá, že na ňu nedokážeš zabudnúť," nepozerala som sa na neho. Nedokázala som to. Síce som už viacej sebavedomá, hlavne vďaka nemu, no táto téma je dosť intímna. Nemám to moc v láske.

"Naozaj si myslíš, že som hrozný kurevník, však? Počkaj a vypočuj si ma. Uvidíš, ako to naozaj bolo," presviedčal ma. Neplánovala som tam ostať, no niečo v jeho očiach, v jeho pohľade ma prinútilo si ho vypočuť. Prikývla som a sadla si na kraj postele. Prisadol si ku mne a vrátil sa k rozprávaniu.

I keď v najbližších dňoch Sasukeho vnímanie bolo obmedzené ťažkým zranením, nedalo sa prehliadnuť, ako oduševnene sa čiernovláska snažila starať o neho. Musel to byť takmer všetken jej voľný čas. Časom to jej Sasuke-kun tam, Sasuke-kun sem začalo byť prehnané. Pri neúnosných bolestiach to bol faktor, ktorý dlhé dni len zhoršoval.

Aj jedného večera z mnohých sa otvorili dvere, no miesto toho, aby jeho brucho obväzoval jeden pár rúk, dnes to robili dva.
"Sasuke-kun, nehýb sa, môj..." usmiala sa na neho.
Čierne vlasy mu zastreli takmer celé zorné pole. Voňali celkom príjemne, avšak omnoho ho zaujímalo, kto sa ho to dotýka na opačnej strane tela. Keď sa dievča odtiahlo, zazrel hnedovlásku s krátkymi vlasmi. Črty tváre mala jemné, pery užšie a jej oči v tom prítmí žiarili ako slnko na oblohe. Otočil hlavu viac na ňu a zachrapčal: "Ako sa voláš?"
Trvalo nejakú sekundu, než si uvedomila, že na ňu prehovára: "Hikari."
"Ja som Minari!" vyhŕkla čiernovláska, "prepáč, nepredstavila som sa ti predtým. Som to ja ale pako!"
Čiernovlasý však nereagoval na jej slová a sledoval hnedovlásku. Bola krásna a už len na pohľad prekypovala citom a pokorou.
"Sasuke-kun," dievča mu napravilo vankúš, zatiaľ čo Hikari spravila uzlík na fáči, "vydrž môj, hneď dostaneš tetinu polievku."
Vystrela sa, popravujúc si vlasy, aby boli dokonalé a panovačne rozkázala: "Hikari, choď po polievku!"
"Áno," sklonila hlavu a odpochodovala preč.
"Tak môj, pomôžem ti posadiť sa. Alebo chceš aj nakŕmiť?" zachichotala sa a v tom sa Sasuke začal posúvať sám, aby sa ho nemusela dotýkať.
Avšak bez jej pomoci to nezvládol a čoskoro mal na tácke pred sebou teplú tekutinu.
"Dobrú chuť," popriala mu Hikari a než jej stihol odpovedať z kuchyne sa ozvalo volanie Minari.


S kyslým ksichtom sa vzala preč a za ňou ju nasledovala Hikari, ktorú ale zastavil chrapľavý hlas: "Počkaj..."
"Áno?" otočila sa na päte a spojila ruky pred lonom, "praješ si niečo?"
"Zostaň tu."
Bolo na nej vidieť, že ju jeho požiadavka prekvapila, no nakoniec si prisunula stoličku k posteli.

Ou.
"Prepáč. Nemala som robiť unáhlené závery," ospravedlnila som sa. Pohľad som zabudla do zeme a až jeho hlas ma prinútil sa na neho pozrieť.
"To je v poriadku," povedal. Na tvári mu hral zasnený pohľad. Robí toto s ním tá Hikari? Nikdy predtým som ho takéhoto nevidela. A to si myslím, že som videla dosť jeho tvárí. Asi ju mal naozaj rád.

"Hikari bola skromná, milá a najviac mi na nej zarezonovalo, že si vôbec nerobila hlavu z toho, kto som. Syn vodcu polície, Uchiha, sexy a iné sračky. Neriešila to, až by som povedal, že to ignorovala a ja som ju čím ďalej, tým častejšie žiadal, aby bola u mňa..."


"Čo si myslíš, že robíš?!" ozvalo sa rozčúlene za dverami.
Bola to Minari a prskala z vedľajšej miestnosti, jak to len šlo. Hikari mlčala a nechala svoju sesternicu, nech do nej hučí nezmysli, ako sa Hikari vtiera Sasukemu a podobné kraviny. Sasuke so stisnutými perami pozrel na svojich kolegov, ktorí sediac pri jeho posteli zväčša krútili hlavou. Genma sa občas uchechtnul: "Ty máš veľa takýchto žiadostivých fanúšičiek, však?"
Odvrkol si a uhol pohľadom: "Už odmala. Je to otravné..."
"Heh," ozval sa chuunin, ktorého meno si už teraz nevie vybaviť, "ja som bol v šestnástich škaredý jak noc."
Genma hodil na neho úškrn: "To si aj teraz."
Trojica sa zasmiala, keď sa dvere rozrazili: "Sasukéééé!"
"Otaru," usmial sa tínedžer na posteli.
"Ahóóój! Ako sa dnes máááš?" malý chlapec pribehol k jeho posteli.
V jednej ruke stískal knižku a druhou vzal okraje prikrývky medzi prsty.
"Dobre. Zo dňa deň lepšie a lepšie."
"To je supééér!" poskočil osemročný rojko.
"Tvoja sestra sa o mňa dobre stará," daroval mu úsmev a Sasukeho kolegovia vycítili, že by ich mali nechať samotných.
"Hikari je najlepšia sestrička," pyšne vyhlásil a na to mu Sasuke spravil miesto na posteli, "pozri, čo mám!
"


Potichu si prečítal názov knihy. História klanu Uchiha. Pousmial sa a drobec mu začal predčítať. Nebolo to pre čiernovlasého ninju nič nové, no i tak sa pohodlne usadil a so zavretými očami počúval.
"Otaru!" ozvalo sa po niekoľkých minútach vo dverách, "čo otravuješ Sasukeho? Nechaj ho odpočívať."

"Ale-"
"Nerob. Číta mi."
Hikari spustila ramená a vyčarovala úsmev, do ktorého sa zamiloval. Hnedovláska podišla k nim a sadla si na stoličku. Započúvaná do príbehu o priateľstve Hashiramu a Madaru jej vyskočil tep do výšin, keď Sasuke jemne preplietol ich prsty.

"Zaľúbili sme sa do seba. Bola to moja prvá láska, moje prvé dievča. Bola zaujímavá a nielen osobnosťou ale aj schopnosťami."
"Klan Animaru," povedala potichu, "nikdy som o takom nepočula."
"Nie je to známy, ani vážený klan. I keď si myslím, že by mal byť. Jeho členovia sa menili do zvierat. Hikari sa menila do mačky a vďaka tomu bola špionážny ninja."

Keď som ju spoznal bolo to celkom smutné dievča. Keď mala osem, otec jej zomrel na neznámu chorobu. Jej strýko, vodca klanu, si vzal jej rodinu k sebe. Existovala v tieni Minari, ktorá jej neustále rozkazovala. Moja osobnosť dala jej pľúcam nový kyslík. Jej tvári úsmev. Miloval som to.
"A-ako to bolo ďalej?"


"...čo mi k tomu povieš?"
Hikari sťahovalo hrudník, že takmer ani nedýchala. Vďaka tomu nemohol cítiť jej dych na svojich lícach. Teplo z nich sa šírilo až k nemu.
"Sasuke,." šepla a na sucho prehltla, "ja nemôžem...Minari, keď to zistí, tak ma-"
"Ticho..."


Ich pery sa spojili a ona si v ten moment nadávala, že vôbec sa pokúšala mu odolávať. Skoro prišla o rozum, keď precítila to, čo ju za ten dlhý čas k nemu ťahalo. Poťahal ju jemne za lakte a ona pod jeho naliehaním ľahla vedľa neho. Celú noc sa potichu rozprávali o všeličom možnom. On ju hladil vo vlasoch, ona ho bozkávala. A takto to šlo noci a noci...kedy preberali najrôznejšie veci. Obľúbené jedlo, zážitky z detstva, fóbie, strasti z rodinných problémov, dokonca preberali 
aj chod vesmíru.


"...Hikari mala zaujímavé teórie o iných dimenziách, ktorými môžu ľudia s rinneganom cestovať. Jej myseľ bola pozoruhodná. Zaujala ma už na prvý pohľad," zapozeraný do steny som hovoril.
Neviem, čo sa to so mnou stalo, ale hovoril som ako bábka. Dušu som mal ponorenú niekde v minulosti a moje ústa len rozprávali.
Cítil som, že by som mal s Hinatou spojiť pohľad a tak som aj urobil. Nevedel som prečítať jej emócie. Vyzerala smutne, chápavo...nervozita mi tiež neušla i keď ju chcela skryť.
"Po dvoch týždňoch ma jak kripla prevážali na lehátku do Konohy. Cesta bola neúprosne dlhá."
"Koľko trvala?"
"Dva týždne..."

"Som vám veľmi vďačný," Fugaku mierne sklonil hlavu a zavrel oči.
"Nemusíte ďakovať," žena sa usmiala a urobila to isté gesto, čo on, "je to mladý život a je samozrejmosťou pre mňa ho zachrániť."
"Aj ty slečna," vodca klanu premiestnil oči na Hikari, "arigato."
Dievča sa chcelo nadýchnuť v tom však k nim pristúpila Mikoto: "Moje drahé, dáte si obed? Určite aj sprcha bodne."
"Nerobte si starosti," žena zamávala dlaňami, "pôjdeme s Hikari do hotela."
"Tak na to rovno zabudnite," prvá dáma Uchiha klanu sa usmiala, "ste naši hostia. Takže najprv sprcha, potom obed?"
"Mikoto-sama..."
"Aiko-san," Uchiha naklonila hlavu nabok, "nedebatujte."
"Ďakujeme," Aiko s Hikari sa znova uklonili a potom sa matkám stretli pohľady, "ale najprv by mal ísť Sasuke do vane."
Rodina sa na neho otočila. Sedel na vozíčku a toľké oči naraz ho trocha podráždili. Je pravda, že bol ulepený, spotený pretože bolo leto. Ranu mal už zavretú, no vnútri ešte nezahojenú. Pohybovať sa mohol len minimálne a tak sa ho ujal Itachi a zmyl mu špinu z tela.

Prikryla som si ústa. Uvedomila som si, prečo Sasukemu bolo tak divne zo zistenia, že je jeho brat gay. Videl ho a dotýkal sa ho predsa nahého. A podľa toho, čo sa Sasuke zdôveril...tak niečo podobné sa stalo, keď mal Itachi zranené ruky a nehýbal s nimi. Tmavé body sa do mňa zabodli intenzívnejšie, než som si priala. Cítila som, ako mi číta myšlienky v mojej hlave. Znechutene odvrátil zrak a pokračoval...

"Psst," ozvalo sa pri dverách a Hikari od knihy dvihla zrak.
"Preboha!" okamžite vyskočila z postele, "čo to robíš?! Nesmieš sa hýbať!"
"Prepáč," s privretým okom a rukou na bokoch a šuchnul milimeter dopredu, "chcel som byť s tebou."
Ľútostivo mu prešla po vlasoch: "Sasuke...toto už nerob. Poď do postele."
"Len ak pôjdeš so mnou..."

Tento večer nebol taký klasický. Miesto toho, aby preberali záhady kozmu a života v ňom...bolo medzi nimi ticho. Hikari ležala na jeho hrudi a počúvala zbesilý tep jeho srdca. Znekľudňoval ju ešte viac.
"Strašne rýchlo ti bije srdiečko," hlesla potichu a dvihla hlavu, "si v poriadku?"
"Neviem."
"Sasuke," nadvihla sa, "čo ťa trápi?"
Vzdychol a pozeral uprene na strop. Boli to zvláštne pocity, čo sa ním liali. Bolo ich veľa. Jednotlivé ich druhy sa mu vyjasňovali, no vzápätí akoby ich temno vlastnej mysle rozmazalo. To, čo ho donútilo vrátiť sa do reality boli jej prsty na jeho brade: "Hikari...mal som to povedať priamo už dávno."
Slová sa jej z krku chceli dostať, no aj napriek tomu nevyšli.
"Chcem, aby si bola moja..."


"Pár dní na to sa musela Hikari s mamou vrátiť do dediny. Obidve mali povinnosti kunoichi a Otaru bol bez mami niekoľko dní. Hikarin odchod bol ťažký. Akoby ma zavalila celá Hokage skala nad dedinou. Začali sme sa stretávať v Tanzaku, ktoré bolo tak trocha na pol ceste medzi jej dedinou a Listovou.
Šlo to takto pol roka, avšak bolo to čím ďalej náročnejšie. Časovo, finančne, fyzicky. Medzičasom som zložil chuuninské skúšky a to som už skutočne nestíhal. Celý deň mi trvala cesta a pritom som sa ponáhľal ako blázon, že som vyčerpaním padol ten večer do postele. To isté ona. Následne prišla zima a v dedinke Animaru začali byť nepokoje. Hikari mala špionážne povinnosti. A to boli dlhodobé záležitosti."

Ruch okolo mladej dvojice sa stupňoval. Ulice boli ako vždy plné hazardérov, márnotratníkov a opilcov. Sasuke viedol hnedovlásku za ruku do ich hotela, kde sídlili po každé. Dnes sa však Hikari za ním šuchtala s hlavou spustenou dole. Izba číslo 290 bola klasika. Dvere sa zatvorili tak, ako normálne...no všetko v ten večer bolo iné.
Uchiha zavrel oči a nasal kyslík, aby sa upokojil. Zúfalo si sadol na koberec v nerozsvietenej izbe oproti nej. Hikari v tureckom sede stískala vlastné členky a hlavu otáčala do blikajúcej ulice. Rôzne farby sa odrážali v jej modrých očiach.


"Hikari..." povedal potichu a letmo sa dotkol jej hánok.
Tuho stisla oči, až sa jej spravili kohútie stopy. A nie len oči pevne stisla. Hrdlo ju bolelo od toho, čo mala vysloviť: "Sasuke...ja..."
On si prudko zakvačil nechty do koreňa nosu. Vedel, čo má na jazyku. Tušil, že to príde. A uvedomoval si, že ak nenájde ona silu, tak bude musieť on. Keď dvihol zrak, práve mu darovala pohľad a z očí jej vytryskli slzy: "Takto to ďalej nejde."
"Viem," bolestne sklonil hlavu, "tiež to viem."
"Nielen to," smrkla, "pre našu dedinu to nevyzerá dobre. Niečo zlé sa blíži. Musím ísť preč. Musím vziať mamu a Otara, inak neviem...ja...bože, ja neviem."
Hlboko sa rozplakala, na čo si ju Sasuke hneď vzal do náručia. Hladil ju po vlasoch a šepkal: "Kľud. Poslúchni svoje zvieracie inštinkty a bude to dobré."
"Sasuke...bojím sa."
"Láska, ty si silná," zavrel oči a kýval s ňou.
Pofňukala si niekoľko krát a následne sa odtiahla, ruky nechávajúc v tých jeho: "Mrzí ma to...lebo nechcem byť bez teba. No asi sa budeme musieť odsťahovať. Neviem nič, čo bude."
"Aj mňa to mrzí. Moc," vo vete utvoril neplánovanú prestávku, lebo aj jeho srdce vynechávalo, "ja to tiež prestávam zvládať. Povinnosti sa na mňa hrnú a otec na mňa tlačí viac ako normálne."
"Ja...prepáč..."
"Neospravedlňuj sa," prešiel jej po líci, "nie to tvoja ani naša vina."
"Možno...možno raz budeme môcť byť spolu..."

V tú noc sa jej Uchiha posledný krát odovzdal telom i dušou a na druhý deň sa ich cesty nadobro rozišli...

Odchod Hikari z môjho života bol mučivý. A poznamenal ma na dlhú dobu...

Poznámky: Časť tohto príbehu sme s Hikari vymýšľali práve o piatej ráno, kedy sme po hardy part mali ísť spať, ale miesto toho nám huby mleli. :D Inšpirovali sme sa postavou, ktorú Hikari vytvorila v príbehu Začiatok konca nášho príbehu
Sasuke sa nám v tomto dieli ukázal úplne v inom svetle, aké ste mali možnosť doteraz vidieť. Hold, väčšina ľudí, ktorá navonok vyzerá silno je v skutočnosti ten najviac zlomený človek. Myslím, že Sasuke je toho hodným príkladom. :) A zvyšok :D ešte len uvidíte. ♥ 

Ďakujeme veľmi pekne všetkým, ktorí nás čítajú. Oči vyvaľujeme, keď vidíme koľko ľudí tu bolo a hrozne nás to teší !!! <3

♥ ♥ ♥ Vaša Sabaku no Tanaris & Hikari Animaru ♥ ♥ ♥