Zakázané ovocie chutí najlepšie 5

19.10.2017

Lee sa ako prvý ožral. Jak prekvapivé. Mne tá hruška celkom tiež bola cítiť. Hlavne, keď som sa chcela postaviť, aby som si došla po ľad. Hneď na prvé zaprenie, aby som sa vyšvihla na nohy, sa mi zamotala hlava. To prejde...

Sedela som na drevenej lavičke, vedľa mňa Ino, ktorá popíjala. Chouji si pomaly podriemkaval objímajúc prázdnu fľašku. Naruto a Kiba si hádzali do seba jeden za druhým, Sasuke sa rozprával so Shikamarom, Sai a Shino skúšali miešať alkohol dokopy, no fuj! Zajtra nevstanú! Hinata sa pozerala sem a tam na každého, no najvyše asi na Naruta. Ach, ten jej kotníček... asi si vyrazím koleno, aby aj mňa Sasuke niesol na rukách. Istotne ju niesol na rukách! Ach, mňa urve!!! Kopla som do seba ďalší malý kalíšok. Skláňajúc ho spred svojej tváre ma ubil do očí pohľad na Tenten a Nejiho. Hnedovláska mala hlavu položenú na jeho ramene a on jej dvoma prstami jemne hladil hánku na jej stehne. To sa za ten čas dali dokopy alebo len alkohol? No aj tak...celkom rozkošné.

Vyrušil ma však Lee. Vlastne vyrušil všetkých. Chvíľku niečo hovoril, no poriadne som spozornela, až keď sa Lee vybral ku mne špúliac pusu. Bože môj! Chcela som sa postaviť, no nohy mi vypovedali a ja som klesla naspäť na lavičku. Ja nechcem pusu od Leeho! Tučné obočie!

"Lee!" tesne pred tým, než sa Lee úplne dostal ku mne, postavil sa predo mňa Naruto, "nerob hlúposti!"
Začal ešte niečo hovoriť, no pravdu povediac som mu toho moc nerozumela, lebo bol tiež opitý. Kto má tomu blábolaniu rozumieť?!
Rozumela som mu len poslednú vetu: "Sakura-chan je moja," no nazdar.
"Uzumaki Narutóó! Stiahnite sa obaja, lebo vám naložím," skríkla som hlasnejšie než som chcela, ten alkohol na mňa už moc pôsobí.
"Sakura-chan," otočil sa na mňa Naruto a mne narástla guča v krku, "Sakura-chan..."
Zvalil sa celý na mňa až sme sa prekotili s lavičkou a tým pádom aj spolu s Ino. Privalil ma svojou váhou a mne stislo pľúca.
"Vypadni preč!" zavrčala som a videla, ako mu Neji a Sasuke pomáhajú vstať.
Ach, keby sa radšej na mňa zvalí Sasuke!

On... on sa jej zastal... Nie! Upokoj sa Hinata! Je to jeho kamarátka, je to normálne!
"Sakura-chan je moja," počula som ho.

Cítila som sa zle. Vedela som, že ma rád Sakuru, ale nikdy som ho to nepočula povedať takto. Mala som chuť sa rozplakať, ale udržala som to v sebe. Keď už má Sakura chalana, ktorého milujem, tak nech aspoň vidí, že ma to nezlomí. V tom momente ako som si uvedomila, čo povedal, sa mi srdce rozbilo na miliónov malých kúsočkov. Ako rozbité zrkadlo. Ani jedno z toho sa nedá už opraviť. Nevedela som, čo mám robiť, ako sa tváriť a celkovo, ako sa správať. Práve teraz som stratila chuť do všetkého. Nie! Nesmiem sa vzdávať! Stále je tu nádej, že Naruto-kun pochopí, že ho Sakura nechce.
TenTen mi podávala štamprlík, v ktorom bol alkohol. Zobrala som ho a trochu si odpila. Horká chuť mi zaplavila všetky chuťové bunky na mojom jazyku. Tuším to bola vodka. Dlho som sa odhodlávala, ale nakoniec som celý jeho obsah obrátila do seba. Och, na toto si nikdy nezvyknem. Tá chuť v celom mojom hrdle. Fuj! Nemám rada alkohol a asi ho ani rada nebudem mať, ale potrebujem sa odreagovať. Ach jaj. Neviem, čo mám robiť. Začínam sa nudiť.

Pána beka! To bolo teda! Omylom som padol na Sakuru-chan a prevalili sme lavičku. Chalani mi pomáhali vstať. Je pravda, že som čo-to vypil. Asi iba polku fľaše slivovice. Druhú do seba hodil Kiba. Ale našťastie sme neboli jediní opití. Tak isto bol aj Lee, ktorý teraz odpochodoval ku stromom a tam do nich mlátil. Chúďatá stromčeky. Tie sa asi veľa rôčkov nedožili. Bože! Ja som naozaj dobre opitý. Hovorím ako teplý kanál. Radšej pokračujem. Podnapitá TenTen sa vyvaľovala na rovnako opitom Nejim. Chouji spolu so Shikamarom spievali nejakú neidentifikovateľnú ruskú pesničku. Skadiaľ ju preboha vyhrabali?! Sai a Shino... vlastne by som veľmi rád vedel, čo to do pekla robia! Vyzerá to ako polka spojená so stepom. Ten alkohol vie naozaj čarovať. Ino sa, už tiež pomerne opitou, Sakurou-chan rozprávala. Chichúňali sa a natriasali. Nebol to vôbec zlý obraz. Pohľad mi spočinul na Hinate, ktorá len tak sedela. Nepila a ani sa s nikým nerozprávala. Nikdy nebola veľmi zhovorčivá, tak som to neriešil. Pozrela sa na mňa. Pri pohľade na ňu som sa, ani neviem ako, rozhodol ísť za Kibom, ktorý práve otváral ďalšiu fľašu slivovice.

Po menšej scéne, ktorá sa odohrala medzi Narutom, Sakurou a Leem som stratil chuť sa opiť. Ale úplne stratil. Dôvodom...je...Hinata. Videl som ako ju to dostalo, keď si Naruto zastal Sakuru. Mne to bolo osobne totálne jedno, čo sa stalo medzi Narutom a Sakurou, no to ako sa tvárila Hinata... Na jednej strane som mal pri srdci zvláštny pocit úzkosti i keď na druhej strane som mal pocit, že rozbijem všetko naokolo seba. Zaujímala sa o neho. Potriasol som hlavou a kopol do seba pohárik vodky, z ktorého mi prišlo úplne zle. Postavil som sa a zaknísal sa. Vyšliapal som si to do kúpeľne a oprel sa o umývadlo.

Fuj, je mi zle. Vydychoval som a pustil kohútik. Nahol som sa ku prúdu tečúcej vody a upil som si z neho, pričom mi určitá časť stiekla po líci skoro až k uchu. Vyrovnal som sa a utrel si tvár od vody. Povzdychol som si a zamieril som si to izby. Prezliekol som si tepláky od mamy a dal sa do pyžamových nohavíc. Ľahol som si na posteľ a počul zvonku náramnú zábavu mojich priateľov.

"Kde je vlastne Sasuke?" spýtala sa Ino.
Mala smiešny hlas. Znel skoro ako piskot svišťa. Všetci sme sa pozreli na Hinatu, ktorá bola najmenej opitá, a preto sa očakávalo, že to bude vedieť.
"Nemám ani poňatia," povedala.
Znelo to trochu sucho, ale nechcelo sa mi to riešiť. Všetci sme nad Sasukem pohodili hlavou. Však on sa raz ukáže...

Práve sme sa ja a Kiba pridali k Shikamarovi a Choujimu, ktorý prešli na naše staré známe opilecké pesničky. Takto sme si spievali dlho. Vôbec som nevnímal, čo robili ostatní, proste som sa zabával s chalanmi. Neskôr sme sa rozhodli, že sa pridáme Saiovi a Shinovi, ktorý teraz tancovali. Pridali sa k nám aj Ino, Sakura, Neji a TenTen. Takto sme si tam tancovali do skorého rána, kedy sme už ani nevedeli, čo spievame a tancujeme. Proste sme niečo robili. Posledné, čo si pamätám je to, že Kiba začal hrozne veľa grcať. Tieklo to z neho ako z vodovodného kohútika. Hnus! A ostatní... no, niektorí, tí triezvejší, odišli spať do chaty a my ostatní, čo sme ledva stáli, sme si ostali na matičke zemi.

Dajme tomu, že už som bola riadne opitá. Ako delo. S Ino sme sa chichotali a potom sa pridali na parket. Naruto a Kiba púšťali najprv nejaké klasické ľudové piesne. Na to som nehodlala tancovať, no potom pustili "diskovky" a na to sme sa s Ino odhodlali. Neji a Tenten sa po sebe lepili. Ťažko povedať, či tancovali alebo sa opierali jeden o druhého, aby nespadli na zem.

Naozaj som nemala, čo robiť. Dokonca sa na mňa Naruto-kun aj pozrel, ale ihneď sa aj vybral ku Kibovi. To má ranilo. Možno aj viacej, než to so Sakurou. Dlho som tam nesedela. Zaujímalo ma, kde bol Sasuke. Odišiel a ani, približne po hodine, sa nevracal. Vybrala som sa do chaty a zamierila do jeho izby. Došla som k dverám a zaklopala. Úplne bez strachu. Začínam sa prekonávať! Dvere sa po chvíli otvorili. Rýchlo som začala rozmýšľať, čo mu poviem. Toto musím ešte doladiť. Našťastie, spomenula som si na otázku Ino.
"Všetci sa zaujímali kde si a keďže som najmenej opitá, prišla som sa po tebe pozrieť. Prečo nie si s ostatnými?" vysypala som zo seba.
Netuším kde sa to vo mne berie. Bez zakoktania v tak trápnej situácii. Som naozaj dobrá.
"Nemám chuť sa opiť," odpovedal jednoducho.
"Aha. Tak ťa nebudem rušiť," usmiala som sa.
"Nerušíš," povedal mi, ale ja som sa už brala na odchod.

Cítila som, ako sa začínam červenať. To bol naozaj trapas. Keď som vyšla von a zbadala, ako sú všetci opitý, ani som sa neobťažovala im nič hovoriť a vybrala sa do izby. Dala som si sprchu a hodila sa do pyžama. Ešte chvíľu som sa pozerala von z okna na našich párty maniakov a išla spať.

Na záhrade, ktorá vtedy slúžila ako parket bol hluk, smiech a po chvíľke už aj zvratky, ktoré v sebe neudržal Kiba. No blé...bože, blé!!! Ale faktom ostáva, že sme tancovali do rána. Posledné, čo si pamätám bolo, že som ľahla na lavičku pod altánkom...

Ráno ma prebúdzal nejaký šuchot. Pretrel som si oči a zažmúril nimi na miesto, odkiaľ prichádzal. Bol to Neji. Pozrel som trocha nižšie a videl, že Sai už leží v posteli. Bez trička, len v teplákoch. Ležal na bruchu a jedna ruka mu visela z postele. Na chrbte mal hnusnú modrinu. Bože, čo ten blázon robil?

"Sasuke," zo zízania na Saiovu modrinu ma vyrušil Nejiho šepot.
"Neji?" otáznik tam moc síce počuť nebolo, "aká bola noc?"
"Bože môj," sadol si naproti mne na svoju posteľ a pretrel si dlaňami tvár, "je mi tak na..."
"Nemusíš hovoriť, vidím to na tebe," posadil som sa a nahodil som rovnakú polohu ako Neji, "zrejme aj Sai dostal zabrať."
Nejimu sa cez hrdlo predral chrapľavý úškrn: "Keby si videl, čo zo Shinom robili."
"Stačilo mi, keď som odchádzal," usmial som sa a zaklonil hlavu.

Nepríjemne mi spuklo v krku a moja tvár sa skrčila bolesťou. Neji sa ma začal vypytovať, čo bolo dôvodom mojej absencie na prvej chlastačke na chate.
"Nechcem sa o tom rozprávať," trocha som zavrčal a Nejiho levanduľové oči si ma so záujmom prezreli.
"Chúlostivé?" trocha sa zachichúňal a ja som dvihol jedno obočie.
Čo to s ním je? Ach, vidieť, že je mimo.
"Nie, ale nechce sa mi to rozoberať. Ty nemáš tému, ktorú by si teraz nerád rozoberal?!" vybehol som po ňom.
"Veď kľud," dvihol obrane dlane.
"Keď sme pri tejto téme...tak, čo to malo byť s Tenten? Bol si akýsi prítulný," na tvári sa mi zjavil sarkastický úsmev a ja som priam cítil tú vlnu hnevu, ktorá na mňa od neho doľahla.
"Dobrú noc," zavrčal, vyzliekol sa do spodného prádla a ľahol si.

Keď som sa ráno zobudila, bolo šesť hodín. Nemohla som vôbec spať. Pozrela som sa vedľa seba, kde TenTen tvrdo spala. Nechcela som ju budiť. Opatrne som sa postavila z postele, bolesť v nohe sa o dosť zmenšila. To ma povzbudilo. Išla som si dať rannú sprchu. Po nej som sa obliekla a zišla dolu do kuchyne. Už tam sedel Shino. Musím povedať, že nevyzeral veľmi dobre.
"Dobré ráno," ozvala som sa.
"Ako pre koho, ale ďakujem... aj tebe," odpovedal mi.
"Máš silnú opicu?" spýtala som sa ho a pristúpila k nemu.
"Áno. Dosť silnú," povedal a trochu sa predklonil s rukou na hlave.
"Počkaj chvíľu. Spravím ti harmančekový čaj s medom a pripravím aj slaný hovädzí vývar," napustila som do kanvice vodu a dala ju zohrievať.
Zatiaľ, čo sa kanvica činila, ja som začala pripravovať vývar. Vybrala som si hovädzie mäso a rozdelila ho na viac kúskov. Tie som potom dala zapiecť do rúry na dvadsať minút.
Shino už popíjal čaj s medom, keď som vybrala mäso. Napustila som do hrnca jeden a pol litra studenej vody. Do nej som potom dala mäso, čierne korenie, bobkový list. Po trištvrte hodiny som tam pridala nakrájanú mrkvu, petržlen a zeler a pridala ich do hrnca aj s cibuľou. Varila som to ešte ďalších štyridsaťpäť minút. Potom som vývar precedila, pridala soľ a petržlenovú vňať. Vybrala som lyžičku a ochutnala. Chcelo to viac soli. Dala som ju tam a znovu okoštovala. Perfektné. Vybrala som tri taniere a položila ich na stôl. Za tú dobu sa stihli zobudiť aj Chouji so Shikamarom, ktorý mali iba miernu opicu. Všetkým som naložila.
"Itadakimasu," ozvali sa zborovo.
Ja som sa na nich usmiala a otočila sa späť ku kuchynskej linke. Teraz bol rad na moje raňajky. Vybrala som si zo špajze chlieb, z chladničky maslo, šunku a šalát. Najprv som natrela na dva krajce chleba maslo a dala naň šunku, potom som naňho poukladala listy šalátu. Posadila som sa k ostatným a počúvala som, čo všetko sa včera po mojom odchode stalo.

Ráno ma budilo slnko. Myslím, že bolo ráno...nevedela som to vtedy akosi rozlíšiť. Lavička ma tlačila na chrbte, kovové zapínanie od podprsenky sa mi zrývalo do kože, jedna ruka, ktorú som mala zvesenú z mojej "postele" mi neskutočne brnela necitlivosťou - vôbec som si ju necítila. Žalúdok na vážkach, sušáky v ústach a nehovoriac o stuhnutých nohách. Navyše mi bola kosa...hrozná kosa! Fuj, takto na piču mi dlho nebolo...

Posadila som sa len s námahou a pretrela si tvár. Periférne som videla, že slnko moc vysoko ešte nie je. Takže som moc ani nenaspala. Naruto s Kibom ležali v tráve a Lee sediac v tureckom sede pri nich sa hral unavene a bezducho so stebielkami trávy. Vycítil môj pohľad a privítali ma tmavé oči: "Dobré ráno, Sakura-san," ozval sa sotva počuteľne s menšou dávkou ospravedlňujúceho tónu...asi za ten včerajšok.
"Aj tebe Lee-san," zachrapčala som a hneď si odkašľala.
"Bože môj...čo budíš, Sakura," začalo sa kdesi spoza stola ozývať a ja som sa nadvihla, aby som videla ďalšieho človeka ležiaceho na lavičke.
"Ino..." povedala som a všimla si, že na rozdiel odo mňa...ona si vyspávala v Kibovej mikine na dvoch lavičkách prisunutých k sebe. Mala zavreté oči a spokojný výraz. Odfrkla som si... Ach.
Sasuke isto spal v chate. Mala by som sa pozrieť, či spí alebo nie. Postavila som sa na svoje vlastné a Lee sa rozhodol tak spraviť tiež. Obaja sme boli skoro pri chate, kedy nás dobehol Naruto a s bundou v ruke: "Sakura! Musela ti byť v noci zima! Mala si povedať, dal by som ti svoju bundu..."

Prekvapene som na neho zažmurkala. Potichu som mu poďakovala a kráčali sme všetci traja do chodby. On mi chcel dať svoju mikinu? Je to pako a radšej by som chcela od Sasukeho, ale...bolo to od neho milé. Pousmiala som sa pri spomienke na len nedávny výraz v tvári, ktorý mal, keď ma videl ako sa trasiem od zimy.

"Ďalší dorazili," usmiala sa Tenten jednou dlaňou objímajúc šálku.
Sedela v župane medzi Shikamarom a Sasukem...bože! Sasukeho pyžamo!!! Sexy! Začervenala som sa, no našťastie si to nikto nevšimol, lebo Naruto s Leem upútali pozornosť rozprávaním o nočnej tancovačke.

"Ach, bože," zasmial sa Sasuke krásnym hlasom, "vy ste hotoví magori."
"A ty sa k nám nepridáš?" uškrnul sa Lee a ukázal mu palec.
On mávol rukou a ofina sa mu zavlnila pod pohybom hlavy....nádherný.
"Zabudni, že s vami budem tancovať," krútil hlavou Uchiha.
"Však my ho prehovoríme," potľapkal Naruto Leeho a oni si spokojne sadli.

Hinata, ktorá vyzerala byť vyspaná nám doniesla na stôl vývar, sladké pečivo a čaje...

Och! Môj! Jashin! Hlava ma bolí jak hovado! Začal som sa obzerať okolo seba. Vedľa mňa ležal Kiba. Šťuchol som doňho. Žiadna reakcia. Nedivím sa. Musel byť z nás všetkých ožratý najviac. S námahou som sa postavil. Zbadal som, ako Sakura a Lee idú pomaly k chate. Vyrazil som za nimi, ale hneď som sa aj zastavil. Niečo mi na Sakure nesedelo. Vyzerá akoby jej bola zima... No jasne! Veď má na sebe iba tričko! Musí byť riadne premrznutá, po tej noci. Ale musím priznať, že dnes je veľmi teplo. Pribehol som k ním a jemne som jej vyčítal, že nič nepovedala.

Dorazili sme do kuchyne a vyrozprávali Sasukemu, čo všetko sa udialo. Popravde som si pamätal iba na tie naše tance. Na to sa nedá zabudnúť ani keby sme sa postavili na hlavy a začali stadiaľ vytrepávať všetko. Sasuke nad nami iba pokrútil hlavou a niečo povedal. Absolútne som ho prestal vnímať. Hádam nechce odo mňa, aby som fungoval na sto percent pri tom, čo sa mi práve odohráva v hlave. Vybuchuje tam snáď milión mín a do toho mi tam ešte hrá Viking na bubnoch. To bude ale deň...
Pozrel som sa na stôl, na ktorom boli šálky s pariacou tekutinou, pečivo, taniere, lyžičky a Hinatin vývar. Bože, ten chcem!

Hrdlom mi prešlo príjemné teplo, ktoré sa mi rozlialo v žalúdku. A chuť tej polievky, mňáám!!! Lepšie než rame...no to zas nie, ale je to fakt skvelé!

"Hinata, po ramene je to druhá najúžasnejšia polievka vôbec," usmial som sa a oblízal lyžicu.
"Eh...Naruto-kun," zapýrila sa...už zase, "som rada, ž-že ti chutí."
"Keby len mne, ale aj všetkým," ukázal som jej zubatý úsmev a pozrel na Sasukeho, "však je skvelá?"
"Samozrejme, je veľmi výborná," skopíroval môj výraz tváre, no nie jeho klasickým štýlom.
Nebol to Uchihovský úsmev. Bol príliš prívetivý... divné. Mykol som plecom a díval sa do svojej misky.

"Ááááháá, kto nám to prišiel," ozvalo sa vo dverách a ja som sa ohliadol za hlasom Yamanaky.
Stála vo dverách a podopierala Kibu. On sa mal ruku prevesenú okolo jej ramena a vo vlasoch mal lístie. Všetci sa rozrehotali, no Kiba len mávol rukou. Ino sa k nemu bližšie natisla a ja som sa rozmýšľajúc zamračil. Nie je náhodou Ino do Sasukeho.
"Len sa smejte...aspoň jeden z vás takto skončí," ukazoval na nás prstom a letmo sa usmieval.
"Nekecaj toľko, Kiba. Poď do kúpeľne...tie nechutné vzratky musíš dostať z úst a svojho oblečenia," znechutene ho Ino začala vyvádzať von z kuchyne.

Hm...tak predsa sa doriadil vyše než ja. V tichosti som sa najedol som a vybral sa do izby, kde Ino práve Kibu uložila spať. Tak toto je už divné na druhú.
"Dobrú noc, Naruto," povedala tichým hláskom a zavrela dvere.
Zvalil som sa na posteľ. V izbe bolo počuť Kibove vydychovanie. Zaspal behom sekundy a ja som tiež zaspal tvrdým spánkom.

Raňajky prebehli v kľude. Ostaným moc do reči nebolo. Nečudujem sa. Po raňajkách všetci zapadli do postele. Len ja som ostal ako trkvas sedieť v kuchyni. Nalial som si posledný zvyšok čaju v čajníku a sledoval som cez okno záhradu. Dnes je tak pekne...

Hodil som do seba zvyšok mätového extraktu a postavil som sa. Cez hrdlo sa mi predral bolestivý sykot. Prehltol som prílišné množstvo vody a to sa mi na moment kdesi v pažeráku zastavilo. Spôsobilo mi to pár sekundové muky, po ktorých som vybehol po schodoch, aby som sa prezliekol. Privítalo ma Saiove chrápanie. Neji spal nepokojným spánkom a mrmlal zo sna meno Tenten. Na chvíľku som sa na neho zadíval...on a Tenten. Pokrčil som plecom a prezliekol sa do kraťasov a trička. Obzeral som sa naokolo, aby som identifikoval polohu môjho mobilu, ale nikde som ho nevidel. Asi je v obývačke...

Tam ma čakalo privítanie vo forme Choujiho chrápania. Bože, ľudia! Zobral som si mobil zo stola. Ani si nepamätám, že som ho tam dal. Jemne som stlačil tlačidlo na boku a naskytol sa mi pohľad na tapetu môjho Samsungu Galaxy S4, na ktorom som mal fotku s Itachim a mamou. Bola to fotka z dovolenky v Zeme Vetru. Mama hrozne chcela vidieť ich púšť. Bol to skôr zaberák ako dovolenka, ale bola fajn. Zvlášť ten deň, kedy s nami Gaara nemohol ísť. S Itachim sme na chvíľku mamu poťahali, že sme zablúdili. Ako nám potom nadávala, že si z nej robíme srandu.

Vybehol som na záhradu a môj pohľad sa hneď uprel na miesto na záhrade, kde sedela ona...Hinata. Myslel som si, že išla spať. Zvláštne. Vytratila sa, že som si to ani nevšimol. Zbadala ma a pokúšala sa usmiať. Ja som ten úsmev opätoval a prikráčal k nej. Sedela na deke a keď som sa k nej postavil, mierne sa posunula, aby mi spravila miesto.

"Ty nie si unavená?" spýtal som sa tak rečnícky, videl som, že bola v pohode.
"Nie, nie," pozerala sa na trávu a hrala sa so sedmokráskami, "ty tiež nie si, však?"
Pokrútil som hlavou a rukami sa oprel za chrbtom. My sme sedeli v malom tieni stromu, zatiaľ, čo na bazén a altánok pieklo. Zelený koberec trávy sa stále ligotal pod poslednými zvyškami rosy. Ticho...len cvrlikanie vtákov. Nádhera.

"Tá záhrada je nebesky krásna," potichu šepla a jej hlas mi rozprúdil krv v žilách.
Ako keby vedela, čo sa mi deje v hlave.
"Je úžasná," povedal som a pozrel na ňu, "...priam dokonalá."
Po pohľade na ňu som skôr uvažoval nad tým aká je. Dokonalý síce nie je nikto, no mne sa aj tak javila. Ja som bol niečím, čo som vždy považoval skôr za zlé. Som arogantný a veci sú mi jedno. Ona je krehká a starostlivá...Debil! To nejde dokopy a ty to vieš!

"Eh," vydal som zo seba vyvedený z miery a na sekundu som si pripadal ako ona, "Hinata, bolí ťa ešte tá noha?"

Ihneď ako Ino a Kiba odišli z kuchyne, som sa vytratila. Rozhodla som sa, že takýto pekný deň predsa nebudem tráviť doma. Všetci tanečníci budú dospávať. Zašla som do našej izby a z TenTeninho batohu vytiahla modrú deku. Zišla som rýchlo schody a bez toho aby si ma niekto všimol som vybehla na záhradu. Musím uznať, že je to naozaj nádherná záhrada. Tráva ma veľmi lákala, aby som sa vyzula a prešla sa po nej. Aj som to spravila. Hneď ako sa moje nohy dotkli zeme, pocítila som jemný chlad a vodu. Aj napriek tomu to bolo veľmi príjemné. Takto som prešla až k jednému zo stromov, kde som si rozprestrela deku a sadla si na ňu do tureckého sedu. Zhlboka som sa nadýchla. Vo vzduchu bola cítiť voda a kvety. Pozrela som sa dolu a odtrhla jednu väčšiu sedmokrásku a obdivovala ju. Vyzerala tak krehko, ale zároveň tak silno. Okolo mňa ich rástlo dosť a tak som sa rozhodla, že z nich skúsim spraviť veniec. Postavila som sa a išla si ich zopár natrhať.

Keď som ich mala dostatok, sadla som si späť a začali ich zaplietať dokopy. Už som mala polovicu spravenú, keď som periférnym videním niekoho zbadala. Pozrela som sa na tú osobu. Keď som zistila, že je to Sasuke, usmiala som sa a nechala ho posadiť. Spýtal sa ma, či ma ešte bolí noha. Úplne som na ňu zabudla.
"Nie, už je to v poriadku," otočila som sa naňho a znovu sa naň usmiala. Pokračovala som v robení venca.
"Kto ťa to naučil?" pokýval hlavou na môj ešte nedokončený výtvor.
"Moja stará mama. Často k nám chodievala. Obzvlášť keď sme mali problém v rodine. Zatiaľ čo o Hanabi sa starali opatrovateľky, my sme sa hrávali v záhrade. Otec nebol veľmi nadšený, že ma učí takéto veci, ale mama ho vždy uzemnila," usmiala som sa nad spomienkami.
"A kde je tvoja stará mama teraz?" opýtal sa ma potichu. Úsmev mi z tváre zmizol.
"Zomrela. Bola už stará."
"To mi je ľúto," povedal ešte tichšie. Očakávala som, že sa ma dotkne, ako to býva vo filmoch a knihách, ale nič. Radšej som sa tým viacej nezapodievala a pokračovala. Sedeli sme v tichosti, no cítila som Sasukeho pohľad na mojich rukách.

O pár minút som mala veniec hotový. Celkom sa mi podaril, ale bol taký... holý. Iba s kvetmi nebol až taký pekný. Postavila som sa a odišla k rôznym kríkom a skalkám. Boli tu rôzne druhy. Od hlaváčikov, s veľkými jasnožltými kvetmi, až po rôznofarebné ibišteky. Zastala som pri ružiach. Tie majú pekné listy. Zopár som si ich odtrhla a dávala ich do venca. Teraz bol dokonalý. Prešla som späť k Sasukemu, ktorý ma celý čas pozoroval.
"Čo povieš?" ukázala som mu veniec s úsmevom od ucha k uchu. Pochvalne zapískal.
"Je úžasný. Musím uznať, že máš talent nie len na varenie, ale aj na aranžovanie," tiež sa na mňa usmial. Ticho som sa zasmiala. Sasuke sa postavil a vzal mi z rúk veniec. Položil mi ho na hlavu.
"A teraz je to ešte lepšie."
"Ď-Ďakujem," začervenala som. Zrazu ma niečo napadlo.
"Ehm... Sasuke? Nevieš, či tu je nejaká krhla? Tie kvety je potrebné polievať," zapozerala som sa na kvety, ktoré pomaly začali vysychať.
"Neviem, ale môžeme sa ísť pozrieť do kôlne," pohol sa tým smerom a ja som ho nasledovala.

Uhryzol som sa do jazyka, aby som zahnal cestou do pivnice tieto myšlienkové pochody. Nie...Hinata, nie. Je príliš krehká a slušná na to, aby mohla mať rada mňa. V niektorých cudzích ľuďoch vzbudzujem skôr strach, znepokojenie alebo rešpekt. Strach, keď ma vidia oblečeného v chuuninskej veste a mojím bežným vážnym výrazom, znepokojenie, keď na nich prehovorím a rešpekt, lebo som z klanu Uchiha. Síce je to stále lepšie, ako keď počujem všade, kde sa pohnem samé Sasukééé-kúún ahóój! Och...

"Tu je, pozri," vyrušila ma Hinata a ja som od svojich nôh premiestnil zrak na ňu.
Tak som sa zamyslel, že ona v tej tme našla krhlu. Bola celkom väčšia a zelená. Chopila sa jej a akosi nadšene premrskla okolo mňa, až som to nestihol zaregistrovať. Alebo som len príliš zamyslený?

Vyšiel som na záhradu a ona v studničke napúšťala vodu. Musí mať kvety skutočne rada. Celá záhrada bola pekná a hlavne obrovská! Hm...akurát na tréning. Zaujímavé... Spraví sa tréningový turnaj. Vybehol som po papier a pero. Sadol som si do altánku a chvíľku sledoval ako polieva kvety a kríky. Potom som sa pustil do písania mien. Napísal som mená všetkých nás, až na Sakurine. Tá bude medikom. Ešte by tu všetko rozbila...

Mená som mal napísané, začal som medzi nimi ohýbať papier a trhal ho tak na kúsky. Bude sa losovať, nech je sranda. Zamýšľal som sa nad nejakými pravidlami. Žiadne silné útoky a hlavne nie také, aby poškodili územie chaty. Už len to potrebujem. Rozhodol som sa, že sa bude súťažiť len v taijutsu a so zbraňami. Hm...to bude mať tím Gai výhodu. Sú na to špecializovaný, ale to už môj problém nie je. Nejiho pri boji poznám dobre. Musel som dlho mudrovať, lebo Hinata podišla ku mne s tácňou, na ktorej bol džbán s citronádou a dvoma pohármi.

"Dáš si, Sasuke?" videl som, ako sa jej ruky klepali, keď pokladala tácku na masívny drevený stôl pod altánkom.
"Ďakujem, dám," usmial som sa na ňu.
Naliala mi pohár a ja som sa napil. Citronáda bola kyslejšia než som zvyknutý, ale nebývam vyberavý. Len na ryžu a rajčiny som. Hyuuga odišla a zrazu som ju znova videl pri kríkoch, ako si ich obzerá a hladí ich listy. V tom momente som sa cítil ako...no...ako keby sme boli manželia. Stará sa o záhradu a doniesla mi von limonádu. Fuf... dvihol som sa zo stoličky a vyšiel do chaty. Už je celkom hodín. Mohli by byť vyspatý. Z našej izby som počul hlasy. Takže Neji a Sai sú hore. Chouji s Kibom a Shikamarom boli pri telke. Naruto s Leem ešte spali a o Shinovi nič neviem. Z izby nebolo počuť nič. Tenten som sa nakukol medzi dvere a videl ako si číta. Pozdravila ma a venovala sa Buki no Ken...asi ho šlohla Nejimu. K Ino a Sakure som sa neodvážil, ešte by ma stiahli do svojej izby, priviazali o posteľ a kto vie, čo by sa dialo ďalej. Zastavil som sa v chôdzi. Z tej predstavy ma až striaslo...bože fuj.

"Hej, chalani," ozval som sa s rukami vo vačkoch, "dnes budeme mať tréningový turnaj."
"Otrava," ofrkol si Shikamaru a usmial sa na mňa.
"Síce mám ešte opicu, ale dám to," ukázal na mňa Inuzuka prstom a Chouji mi len prikývol.
Je nahnevaný za tie steaky?
"A vôbec, čo si sa tak rozhodol? Veď si nemal nič takého v pláne," Shikamaru prehovoril na mňa, ale ani sa neulahodil na mňa pozrieť.
Toto mám na ňom rád. Až ma to donútilo pousmiať sa.
"Dostali ste zabrať vďaka alkoholu, teraz dostanete zabrať na tréningu. Potom si chlastajte ako dúhy, mne to je jedno," mávol som rukou a pozeral na Kibu, lebo viac-menej som to hovoril len jemu, "choďte pobudiť ostatných ak spia. Za pol hodinu...kunaie, shurikeny a bude sa žrebovať, kto s kým pôjde zápasiť."
"Ok, ok," Inuzuka sa zdvihol z gauča a Chouji ho nasledoval.

"Fakt?! To fakt?" Ino pozerala z postele na Kibu ako na totálneho debila, nie že by ja nie, "tréning hej? Po prehýrenej noci..."
Koho to je taký blbý nápad? Preboha, veď som celá dolámaná. Spala som bez mikiny na lavičke, zatiaľ čo Yamanaka mala dve lavičky a Kibovu mikinu. Pohodlná, pf.
"Koho to je taký drbnutý nápad? Komu to zase hrabe v tejto chate?! " pretočila som oči na Kibu vo dverách.
"Sasuke to vyhlásil..."

...Sasuke? No, ale však tréning mi nezaškodí. Oznámil nám, že zhruba za pätnásť minút máme byť dole. Fajn. Postavila som sa a hodila si rýchlu studenú sprchu. Ino spravila po mne to isté a podľa hluku z kúpeľne, sa aj Tenten bola prebrať. Za dvadsať minút som bola vo svojom klasickom červenom tričko a ružovej sukni. Yamanaka mala na sebe fialové veci a pripínala si kapsičku s kunaimi na nohu. Vystrela sa a pozrela na mňa: "Pripravená?"
"Jasné," prikývla som jej o obe sme behom zišli po schodoch a vybrali sa na záhradu...

"Sasuke-kúún," no môj bože!
Otočil som sa na Ino a Kiba vedľa si akosi odfrkol: "Čo je?!"
Ona zostala mierne mojim tónom zaskočená, zastala, ruka na pozdrav jej povädla a na tvári mala prekvapený a smutný výraz. To si zo mňa robí srandu? Odkašlal som si, aby som nezanadával a potom sa jej milšie prihovoril: "Čo si praješ, Ino?"

"Sasuke...budeme žrebovať? Máš to nejako rozdelené, alebo nie?"
"Nie vôbec. Náhodne," odpovedal som jej a pratal sa k Narutovi, aby za mnou so Sakurou nešli.
Sakura a Ino boli predposledné, kto prišiel. Aj Tenten si dala na čas. Prišla ako posledná so zvitkom v náručí a ja som sa na všetkých pozrel: "Sme tu všetci. Okej. Keďže nás je trinásť, jeden nebude súťažiť a to Sakura."
"Jo!" víťazne sa usmiala a prikývla mi, že súhlasí.
Hej...lebo ja som blbý a to "jo" som pochopil ako nie. Och.
"V košíku, ktorý drží Hinata sú na papierikoch vaše mená. Postupne si budete vyberať po súperovi. Ak by sa na vašom papieri objavil niekto, kto už má súpera, vyberá znova. Jasné?" pozrel som na bandu nedočkavých shinobi a oni sa usmievali, "pravidlá - zbrane, ninjutsu, ale len v takom množstve, aby nezničilo okolie, taijutsu. Podotýkam juuken je povolený...Hinata, vyberaj si ako prvá," pozrel som vedľa na ňu a ona sa nesmelo začala hrabať v košíku.