FanFiction

"Kam chceš ísť?" spýtala sa ma mama, keď som tresol domovými dverami.
"Kamkoľvek, len nechcem byť tu."
Nenapadlo ma iné miesto, ako starý rodičia. Ťahal som ju ulicou za ruku a ona zbesilo prekračovala. Nehodlal som v tom dome s fotrom a s ním zostať už ani minútu. Hrudník sa mi chvel a sucho v ústach...

Stáli sme so Sasukem v kuchyni a vybaľovali nákup. Všetci sme tu už boli. Otec bol ešte v robote. Chcel som so Sasukem byť chvíľu osamote, preto som poprosil Sakuru, aby zabavila chalanov.
"Inač, myslel som si, že pozveš aj Gaaru. Predsa len, vidíte sa vcelku málo," povedal Sasuke. Hodil som na neho pohľadom a opäť sa sústredil na tašku....

V panike a zmätku som sa poriadne brániť nevedela. Chvíľu mi trvalo, kým som znovu nadobudla svoje postavenie. Opätkom topánky som mu buchla po chodidle. Zanadával a ustúpil odo mňa. Najprv som zaťala pravú ruku v päsť, no nakoniec som ju otvorila a vystrelila k jeho lícu. Neskutočne ma potom pálila. Miesto, kde dopadla na jeho tvári začalo silno...

Všetky tie úsmevy, pozdravy a rozprávania ma unavovali. Nie sme na oslave Fugaku Uchihu ani hodinu a už chcem ísť domov. A na nálade mi ani nepridáva to, čo sa stalo medzi mnou a Shinom a fakt, že tu je aj Sasuke. Práve sa rozprával so Sabaku súrodencami. Gaarovi som videla iba kúsok z vlasov a Kankura som iba vzdialene...

Keď sme prišli na cvičisko, Kiba namosúrene sedel na zemi. Pristúpili sme k nemu a oslovila som ho: "Si v poriadku?" Tvár otočil na nás a krátko sa zasmial.
"Neviem, či mám byť nasratý alebo smutný," odpovedal nám. Sadli sme si k nemu a čakali, kým bude pokračovať.
"Na jednej strane ju mám rád a nechcem ju opustiť,...

"Teraz je na mňa nahnevaná polovica ženskej populácie, že som mu pokazil jeho perfektný ksicht, však?" spýtal som sa. Stavím sa, že patrí medzi ne. Dokonca aj ja dokážem uznať, že jeho tvár je výnimočne symetrická.
"To nie-" začala, ale zastavil som ju pohybom ruky. No... Nejde to podľa mojich predstáv.
To preto, lebo sa správaš ako debil....

Otvoril som oči a do hlavy mi udrela taká nechutná bolesť, že by som vydávil celý obsah žalúdka aj spolu so žalúdkom. Hnus. Ale musel som si dať včera do nosu. Bol to katastrofálny večer a Itachicho návrh vypnúť s niekým normálnym, bodlo vhod. Sakura sa pri Mitsumi uvoľnila a myslím, že má nad čím premýšľať. S Narutom to je...

Nepovedal by som, že to bola zlá situácia, ale nebola ani najlepšia. Všetci sme boli ticho a pozerali zo Sakury na Naruta, z Naruta na Sasukeho a zo Sasukeho na Sakuru. Teda okrem Hinaty. Tá sa iba pozerala na stôl. Keď mi povedala, že príde, myslel som si, že klame. Možno som v to aj dúfal. Bolo tam nepríjemné ticho....

Stáli sme pred domom nášho tretieho člena tímu a čakali na neho. Shino ma donútil ísť za Kibom hneď teraz, skôr ako si to rozmyslím. Bože, ako som sa dostala do takejto situácie? Oh, viem. Som moc čitateľná. Ľudia si normálne môžu prelistovať moje emócie. A mám veľmi milých kamarátov. Chcem byť doma poď paplónom. Dvere sa otvorili a zjavila...

Jeho oči ma prebodli a tvár ma vtiahla do seba. Nie pre ten dôvod, prečo kedysi vždy. Líce, brada, spánky sa mu leskli modrinami, podliatinami, opuchmi a výraz v jeho očiach bolesťou. Ako keby som videla samotnú seba, odraz v zrkadle akurát, že nedobitý. Telo sa mi rozklepalo od myšlienok a alternatív, prečo vyzerá ako vyzerá...ale niečo mi...

Vytvorte si webové stránky zdarma!