Zakázané ovocie chutí najlepšie 8

"Ľudia! Ľudia!" Kibov hlas sa rozprestrel v chodbe a zaplnil mi ušné bubienky.
Kiba nabehol do obývačky, už bez mojich šiat a s pohľadom, v ktorom mal smrť, zakričal: "Hinatu uniesli!!!"
"ČO?!" skríkli sme všetci naraz.

Ako je to možné a kto do pekla?!
"Ak-Ako je to možné?" Ino mi prečítala slová z hlavy.
Všetci sme mali na tvárach rovnaký výraz, ktorý bol plný strachu.
"Akamaru vravel, že sa išla prejsť do lesa a potom už iba cítil pachy nejakých ľudí blízko nej a Hinata sa vzďaľovala," vysvetľoval a pritom rozhadzoval rukami okolo seba.
"Išla do lesa sama?! Veď sa tam pohybujú nukeninovia!" začal panikáriť Neji.
"Musíme ju nájsť," rozhodol Sasuke.
Hovoril až príliš pokojným hlasom.
"Ako môžeš byť v takejto situácií pokojný?" spýtal som sa ho neveriacim hlasom.
"Niekto musí zostať pokojný aj v takejto situácií , Naruto," oznámil mi.
Ten jeho pokoj v hlase ma vytáčal, aj keď som vedel, že má pravdu.
"Musíme začať ihneď jednať," ozvala sa TenTen sekavým hlasom.
Všetci sme iba prikývli a pozreli sa na Sasukeho.

Naokolo sa rozľahla panika, skoro by zavládla aj vo mne. Neji si so Shikamarom vymenil pohľad a pristúpili ku mne. Shino ostal tiež ako tak v poriadku a medzitým, čo sa ostatný pýtali Kibu na podrobnosti, my štyria sme dali hlavy dokopy.

"Ak jej tí hajzli niečo urobili," ozval sa Neji a zaťal päste, "...zabijem ich."
"To mi všetci, Neji," pokúsil som sa na neho usmiať, no v hrudi mi rástol strach.
Nemohol som si ho však priznať, lebo by som prestal triezvo uvažovať a práve to sme teraz potrebovali ako soľ.
"Musíme ísť Hinatu hľadať," Shino si pretrel oči a snažil sa na nás zaostriť, "len to bude celkom ťažké po takej prehýrenej noci."
"To je pravda," pridal sa Shikamaru, "je nám všetkým dosť zle. Nepodáme taký výkon, ako by sme mali."
"Srať na to!" nervózne som vyhŕkol a chalani na mňa divno pozreli.
Nechal som sa ovládnuť. Shino a Shikamaru mali úplnú pravdu, ak teraz pôjdeme, všetci sa pogrcáme. Ja som hlupák! Prečo som sa len išiel opiť?! Prevalil sa na mňa pocit viny. To ja som spustil dnešnú neplánovanú chlastačku. Koniec koncov, dnes sme mali mať pokračovanie turnaju.

"Sasuke, si v poriadku?" na lopatkách som ucítil tlak a v ušiach Nejiho hlas.
Dvihol som naňho zrak a vôbec si neuvedomil, že som zvesil hlavu a rukou si prikrýval oči.
"Sasuke?" Shikamaru sa pozorne zamračil.
"Je to moja chyba. Keby som nezahlásil, že idem piť, nepridal sa Kiba, k nemu Naruto, Neji, Lee a nakoniec celá chata...nič by sa z toho nestalo."
"Teraz nie je čas riešiť, koho je to vina," mávol rukou Shino "prioritou je Hinata."
"Máte pravdu," trocha som sa vzchopil, no vina neodchádzala, "mali by sme sa rozdeliť."
"Nevieme ani, ktorým smerom šla," mykol plecom Shikamaru.

Náš rozhovor prerušilo Kibov monológ o tom, čo mu hovoril Akamaru. Vraj Hinata išla smerom juh. Všetci štyria sme sa otočili naspäť tvárami k sebe.
Spustil Neji: "Dobre, navrhujem tímy, ktoré budú mať na čele stopovača."
"Hm," prikývli sme mu všetci.
"Dobre," pozrel som na všetkých, "spravíme to takto: prvý stopovací tím budem ja s mojim sharinganom a vezmem so sebou Tenten. Neji, ty pôjdeš s Leem. Kiba a Naruto sú spolu naučený z misie, ale Shino, ty pôjdeš s nimi, lebo hentí dvaja sú niekedy pakovia a po opici, pakovia na druhú."
"Sai by mohol využiť svoje atramentové vtáky," Shino dvihol ukazovák.
"Skvelý nápad," Shikamaru vážne prehovoril, bolo vidieť na ňom, že úporne premýšľa, "Sai pôjde so Sakurou a my trojka Ino-Shika-Chou, ostaneme strážiť chatu. Nikdy nevieš, či Hinata nie je zámienka na to, aby nás odtiaľto vylákali."
Žasol som nad jeho hlavou: "Shikamaru..."
"Zvládnete to, aj keby ich prišlo viac?" Neji akosi pochybovačne prehovoril.
"S Ino a Choujim sme zohratý roky. Tímová práca spraví veľa, Neji," zacítil som uštipačný tón.
Je pravda, že Hyuugovci sú v boji sólisti. Možno práve na to Shikamaru narážal.
"Fajn, každý inak bojuje," položil som im dlane na plecia a pozrel na nich, "nezabúdajte, Hinata..."

Tak rýchlo, ako som sa dala dokopy teraz, som sa nedala ešte nikdy. Bleskovo som si umyla tvár, obliekla sa, vyvracala a pripla kapsičku so zbraňami. Zobrala som si aj malé fľaštičky s protijedmi, nevieme, čo nás čaká.

Stáli sme v kruhu pred chatou v takom štýle, v akom nechcel určite nikto. Všetci mali svoje klasické oblečenie, aké poznám z misie. A to som dúfala, že Leeho kombinézu neuvidím aspoň dva týždne.
"Ešte je tu jedna vec," pozrel na nás Sasuke, "ak niekto z nás nájde Hinatu musíme to nejako dať vedieť ostatným."
"Mobily?" spýtala sa Ino a vytiahla z fialovej sukne HTC, ach ty krava blbá.
"V lesoch nemusí byť signál," pozrela som na ňu ako na telato.
"Môže a nemusí," povedala Tenten, "ale to riskovať nebudeme."
"Správne...napadli ma klony," povedal Sasuke.
"Ja mám lepší nápad," prehovoril nenápadne Sai, "klony zožerú príliš chakry a nie sú moc odolné. Šmykne sa mu na strome a je po klone, to nebudeme tiež riskovať."
"Aký máš nápad?" vychrlil Naruto zo seba.
"Môžem nakresliť malých vtákov, ktorý nás budú sprevádzať. Keď niekto z vás nájde Hinatu stačí naň napísať odkaz a zobrazí sa nám všetkým."
"Takže sa dá povedať, že je to určitý spôsobom komunikácie?" dvihla som obočie, chcela som mať v tom jasno.
Prikývol mi: "Môžeme sa cez to dorozumievať, ale musím nájsť toľko štetcov."

Sai sa začal hrabať v malej taške, ktorú mal cez rameno a Sasuke pozrel na nás ostatných a vysvetlil, kto s kým pôjde a vôbec kadiaľ. Po chvíľke Sai dal každému štetce a kúsok atramentu. Nechal aj Shikamarovi, aby informovali o stave v chate. Skončila Sasukeho prednáška a potom sme sa všetci obrátili na Saia, ktorý mal na zemi zvitok a kreslil krásnych menších štyroch vtákov.

"Nebude ti to moc žrať chakru?" spýtal sa Kiba, ktorému tvár dosť menila farby.
"Pokiaľ by boli väčší, tak hej," venoval mu krátky pohľad, po ktorom zložil pečať, "Nipou: Choujuu Gigga!"
Z papieru sa zhmotnili vtáky a inteligentne priletel každý ku kapitánovi pátracieho tímu.
"Ty nepotrebuješ?" spýtal sa Lee.
"Nie, my so Sakurou budeme mať toho, na ktorom poletíme..."
"Sme pripravený..." Sai pozrel na Sasukeho.

So Saiom letíme na veľkom atramentovom zvierati už dve hodiny a nič. Ani nikto z ostatných nemal ešte nič. Do tváre mi nepríjemne narážal studený vietor a z toho ma rozboleli kríže. Začala som byť celkom nervózna. Čo ak sa jej skutočne niečo stalo? Aj keď ma Hinata serie, smrť jej neprajem!

"Si v poriadku, Sakura?" spýtal sa ma Sai.
"Je mi zima a mám nervy. Nikto ešte nenašiel Hinatu," pozrel som na neho.
"Neboj sa. Nájde sa," naznačil, aby som sa posadila pred neho, miesto vedľa neho.
Spravila som tak a Sai si ma pritisol zozadu k sebe. Jeho telo bolo horúce, asi je na takéto výlety zvyknutý viac než ja. Chrbát mi zalialo príjemne teplo.
"Lepšie?" ozval sa pri mojom uchu a mne z toho zostalo ešte väčšie teplo.
Uvedomuje si, ako sa správa, alebo nie? On si veľa veci v správaní neuvedomuje. To ten root.
"Áno, lepšie," usmiala som sa a potom sme už naďalej sledovali pod nami stopy po unesenej Hinate.

Zobudila som sa v tmavej miestnosti. Bolela ma hlava. Nič som nevidela. Logické keď je tma. Cítila som, ako mi srdce zbesilo naráža do hrudníka. Mala som strach. Kto by nemal. Posledné čo si pamätám pred zobudením bolo, ako mi niekto silno udrel do hlavy, keď som sa rozhodla vrátiť sa na chatu. Zapla som byakugan. Mimo miestnosť kde som sa nachádzala bolo šesť postáv. Všetko to boli muži. O niečom sa rozprávali. Počula som tiché hlasy. Jeden z nich sa presunul do miestnosti so mnou.
"Ale čo. Princezná sa nám zobudila. Uvidíme, čo s tebou spravíme," povedal slizkým hlasom.

Už tu beháme jak taký debilkovia vyše dvoch hodín a nič. Ani len náznak. Akamaru nič necítil. V noci pršalo. Shinové chrobáky tiež nič nenašli. Celý čas sme neprehovorili ani slovo. Chudák Hinata. Pokiaľ jej niečo spravia tak riadne schytajú, dattebayo.
"Sakra!" zakričal som, keď sme prešli okolo jednej skaly už tretíkrát a otočil som sa na Shina, "Prečo stále chodíme v kruhu?!"
"Na mňa sa nepozeraj. Ja nevediem," bránil sa bez emócií.
Nechápal som, ako to dokáže. Naša kamarátka je v smrteľnom nebezpečenstve a on si žije akoby bol práve na lúke, kde rástli rastlinky mne neznámeho druhu. Vážne, ako môže?!
"Tak pardon," ozval sa Kiba, "ja sa snažím, ale som vynervovaný kvôli Hinate."
"To my všetci, Kiba, ale pokús sa dávať pozor," napomenul ho Shino.
Takže, on iba nedáva city najavo? Nechápem, ako to niekto dokáže. City sú od toho, aby sa prejavovali a nie skrývali. Tak prečo? Nechám to tak! Teraz nie je vhodná chvíľa na polemizovanie.

"Sai," prehovorila som, lebo na krídlach nášho lietajúceho vtáka sa začali zjavovať atramentové čiary.
"Hm?" zahmýril sa za mnou a trocha tým vpustil medzi nás zimu.
"Pozri," prstom som ukázala na pravé krídlo.

Po Hinate ani stopy...
Neji.

"Ach," porazenecky si vzdychol Sai a otočil hlavu naspäť na stromy pod nami...

Náš malý, Saiom vytvorený spoluputovník vedľa mňa mával krídlami. Celý čas, čo som sharinganom prečesával okolie, moje srdce splašene bilo. Ak jej niekto niečo urobil...zabijem ho. Alebo ich. Nech tam je aj tisícka nukeninov, dostanú, čo si zaslúžia. Tenten sťažka vydychovala a vôbec nezakrývala strach. Pot jej tiekol po spánkoch a výraz trápenia sa jej rozmáhal na červených lícach.

"Tenten," prehovoril som.
Nepozrela na mňa, no aj tak som vedel, že ma počúva, lebo jej výraz spozornel: "My ju nájdeme."
Tento krát mi venovala pohľad a prikývla. Obrátil som svoj pohľad pred seba a na chvíľku sa zamyslel nad Tenteninou chakrou. Jej chakrový obeh bol veľmi zvláštny vzhľadovo. Cestovali sme zhruba hodinu, pričom sme dostali správu, že Nejiho skupina nič nenašla. Dostali sme sa s Tenten na okraj lesa, keď sa ozvala: "Sasuke, tuto to poznám. Neďaleko je malý jaskynný úkryt. Skúsime tam?"
"Za to nič nedáme," prikývol som jej a ona mierne zmenila kurz nášho putovania.

Už z diaľky som videl chakrove pohyby: "Tenten...v jaskyni niekto je."
Srdce mi podskočilo nádejou a myslím, že tak aj Tenten. Čím bližšie sme boli, tým lepšie som rozoznával počet chakier. Napokon sme zastali v kríkoch oproti vchodu a ja som koncentroval viac energie do mojich očí...až ma zaštípali. Bolo tam šesť mužov a...ruky sa mi roztriasli a zo srdca padol obrovský kameň.
"Bože môj..." vydýchol som úľavou, "Hinata je vo vnútri."
"Našli sme ju!" Tenten sa slzami zaplnili oči, "je v poriadku?"
"Podľa chakry vyzerá, že hej...ale to nezaručuje, že je aj fyzicky," prehovoril som vážnym hlasom.
Musím ju odtiaľ dostať...hneď teraz. Je mi jedno koľko ich tam je.
"Mali by sme dať vedieť ostatným," šepla Tenten a začala si vyťahovať zvitky, "možno budeme potrebovať pomoc a ak Kiba a ostatný z jeho tímu nezmenili smer, mali by pri nás byť celkom blízko."
"Máš pravdu," vytiahol som štetec a v tom sme započuli Hinatin krik z jaskyne.

Vymenili sme si rýchle pohľady a obaja sa rozbehli ku jaskyni. Tenten behom k jej otvoru hodila šesť kunaiov. Započuli sme dvoje bolestné zastonanie a drobný buchot. Takže zasiahla dvoch z nich. Naslepo zasiahnuť dva terče...je dobrá. Počuli sme krik mužov a vybehli von len piati. Jeden z nich mal krvavú ranu na nohe. Takže jeden zo zasiahnutých sa tak, či tak môže hýbať. Nevadí, aj tak ho zrovnáme!

"Neveril som tomu, že ju nájdete, ale keď vidím ten sharingan...trocha sme vás podcenili," prehovoril uštipačne jeden z nich.
Nadvihol som arogantne jedno obočie: "Nemali ste ešte možnosť s Uchihom?"
Pridal sa poranený: "O to väčšia radosť, keď ťa dostaneme."
Musel som sa zasmiať: "Myslím, že to bude naopak."

Odskočil som od nich a začal skladať pečate: "Katon: Goukakyuu no Jutsu!"
Masa ohňa sa na nich vyvalila a cez praskanie môjho ohňa, som počul tlmene hlas: "Suiton: Suijinheki no jutsu!"
Sakra! Dúfal som, že ani jeden z nich nebude ovládať vodu. Nemám ju rád. Ale to nevadí...furt tu mám raiton. Medzi mnou a nukeninmi sa vytvorila vodná stena a zneškodnila moju techniku. Naokolo sa mierne znemožnila viditeľnosť, což mne nevadilo skrz sharingan. Bol som však prekvapený, že toho využila Tenten a zaútočila na jedného z nich nunčakmi. Ozvalo sa pár úderov a muž ľahol na zem. Malý opar však odfúkol vietor a Tenten sa ocitla obkľúčená. Boli už len štyria. Všetci v rovnakom momente hodili po nej shurikeny, no nunčakmi zabránila v tom, aby sa do zabodli do jej tela. Neuveriteľné...všetky štyri odrazila a v tom vyskočila do výšky a elegantne dopadla vedľa mňa.

"Si celkom šikovná. Ale tento tu...že Uchiha majú legendárne ohnivé techniky. Prdlajs," prehovoril tretí, ešte nepoznaný hlas.
Tak a už som sa nasral!
Zložil som pečate a v rukách mi narástol krásne štebotajúce chidori: "Chidori Senbon!"
Z mojej bleskom oblízanej ruky vyšľahali bleskové streli a prebodli bruchá každého z nich. Trávu pred nami zaliala krv. So všetkými štyrmi mykalo.

"Ako s nimi nechutne mece," zamračila sa Tenten.
"Dostali zásah elektrického prúdu," zohol som sa nad jedného z nich, "načo ste ju chceli? Prečo ste ju uniesli?"
Muž na mňa pozrel a vykašlal krv. Nič nehovoril, len sa s ním cukalo. Keď kŕče prešli, spýtal som sa znova: "Ešte raz...prečo ste ju uniesli?"
Vzal som ho za golier a mierne ho dvihol. Nahnal sa do mňa hnev: "Odpovedz!" skričal som po ňom.
"Pôvodne sme chceli vykradnúť vašu chatu. Vedeli sme, že ste tam, sledovali sme vás. Práve vtedy, keď ste sa všetci opili, sme sa rozhodli, že sa vkradneme, no uvideli sme ju," oči sa mu nasmerovali na jaskyňu, "Byakugan..."
"Ty hajzel!" zakričal som a pustil ho na zem, na ktorú jeho telo dopadlo, "chceli ste jej oči! Čo ste jej urobili? Ublížili ste jej?!"
"N-nie," muž začal odchádzať z tohto sveta, "pre-prekazili st-e t..."

Tenten vydýchla hrôzou a poobzerala sa. Všetci mŕtvy... trocha ma striaslo.
Hnedovláska si prikryla ústa: "Keby sme prišli neskô-"
"Ani to nehovor!!!" zavrel som oči a ukázal jej vystretú dlaň.

Vyrovnal som sa do svojej výšky a rozbehol sa do jaskyne, vypínajúc môj kekkei genkai. Prekročil som jedného zabitého a poobzeral sa. Hinata bola opretá o chladnú skalu. Podišiel som k nej a obzrel sa za východom. Videl som Tenten ako stojí pri mužoch a obzerá sa. Rozumné, nemusia byť len šiesti.

"Hinata," prehovoril som, no nedostal som odpoveď.
Nahmatal som jej zviazané ruky a kunaiom ich vyslobodil. Skoro som sa celý dorezal, pretože sa mi horné končatiny celé chveli. Odviazal som jej aj nohy: "Hinata..."
Moje oči si zvykli na prítmie a videl som, že otvorila oči: "Hinata, to som ja Sasuke. Už si v poriadku."
Pritisol som si ju k sebe a ona sa rozplakala. Bože, ako mi trhalo srdce od bolesti a smútku a zároveň sa celé klepalo radosťou, že som ju našiel, že ju mám v náručí. Z vonku som započul malý výbuch, za ktorým sa otočil. Čo sa tam deje? Zľakol som sa, že na Tenten niekto zaútočil. Pozeral som sa von a videl ako Tenten pribehla ku mŕtvym zločincom. Otočil som hlavu naspäť, lebo ma upútal jej tichý a strápený hlások: "Sasuk..."
"Som pri tebe," bože, aký som šťastný!
Jej ochabnuté ruky položila na môj hrudník a ja som si ju ešte pevnejšie k sebe pritisol. Zadok mala na mojich stehnách a jej maličké telo som privíjal na svoje telo. Je tak krehká a nežná a ona si musela toto prežiť! Bolo mi to tak ľúto. Vtisol som jej dlhý bozk do vlasov, po ktorom som si ju vzal na ruky a vyniesol von.

Tenten sa hneď rozbehla k nám a ja som prekvapene zažmúril očami. Stihla nukeninov "pochovať." Výbuch, ktorý som počul bola malá mína, ktorá spravila hlbokú dieru do zeme a tam zločincov dotiahla. Ako dlho som bol v tej jaskyni s Hinatou?
Položil som Hinatu na zem a vyzliekol si biely zvršok. Zložil ho a dal jej ho pod hlavu. Tenten sa prihovorila kamarátke a so slzami ju vyobjímala. Usmieval som sa, keď som videl maličký úsmev na Hinatinej tvári, ktorý podarovala aj Tenten aj mne. Pozrel som smerom, kde boli muži pochovaný: "Tenten, treba ich zasypať a dať vedieť ostatným, že ju máme."
"To nie je potrebné," dvihla na mňa hlavu a poutierala si oči, "dala som vedieť ostatným, Neji a Lee tu so mnou už boli, takže vedia, kde sme a Sai letí sem aj so Sakurou."
Prekvapene som nadvihol obočie. Je inteligentná a zodpovedná.
"Výborne," pochválil som ju, "tak ja sa teda postarám o tú hlinu. Buď pri nej."
Podišiel som k nim a pohladil ju po čele. Vybral som z batohu malú fľašku s vodou a podal ju Tenten. Na to som sa postavil a odtiahol posledného z nich na miesto, kde boli ostatní. Zasypal tých hnusných prevítov a potom sme necelú hodinku čakali...