Zakázané ovocie chutí najlepšie 28

20.10.2017

Nepovedal by som, že to bola zlá situácia, ale nebola ani najlepšia. Všetci sme boli ticho a pozerali zo Sakury na Naruta, z Naruta na Sasukeho a zo Sasukeho na Sakuru. Teda okrem Hinaty. Tá sa iba pozerala na stôl. Keď mi povedala, že príde, myslel som si, že klame. Možno som v to aj dúfal. Bolo tam nepríjemné ticho. Chcel som ho prerušiť, ale polovica z nich by asi dostala infarkt. Nechápem, prečo sa ma vždy zľaknú.
"Shino? Počul som, že tvoj otec sa vážne zranil na misii. Je v poriadku?" spýtal sa ma Shikamaru.  
"Áno. Síce si poleží v nemocnici, ale inak je v poriadku. Ďakujem za opýtanie," odpovedal som. Dobrý pokus Shikamaru, ale ostatní sa nejako nechytili. Začal som ignorovať okolie a sústredil sa na moju tímovú kolegyňu. Nevedel som určiť, či jej je do plaču alebo za chvíľu niekoho zabije. Mala taký zvláštny pohľad, ktorý som ešte nevidel. Keby som ho mal niekomu opísať slovami, tak by som to asi nedokázal, ale vedel by som povedať, že sa mi nepáči. Chrobáky v mojich rukávoch sa začali zbesilo hýbať. Tiež sa im nepáči momentálna situácia. Aj Hinatu majú veľmi radi a nepáči sa im keď je smutná. Väčšine z nás sa to nepáči.

Prišla čašníčka a všetci sme si začali objednávať. Alkohol už samozrejme bol na stole.
"Hinata," oslovil som ju, keď si ako jediná nič neobjednala a práve na ňu čašníčka čakala. Rýchlo sa spamätala a objednala si. Venovala mi rýchly pohľad a úsmev a opäť sa pozerala na ten stôl. Pre istotu som upriamil svoj pohľad rovnakým smerom, či sa tam nenachádza niečo zaujímavé, čo iba skúma, ale nič tam nebolo. Povrch bol nalakovaný a bez jedinej chyby hladký. Nevedel som, čo mám robiť, ale niečo som musel. Nemohol som ju v tom nechať samú. Nechcem ju v tom nechať samú. Nezaslúži si to.

Som síce najnovší člen tejto skupiny, ale nepamätám si podobnú scénu, akou bola táto. Zatienilo to môj delikátny príchod ku stolu. Bol som rád, no bolo mi ľúto tých troch. Shikamaru tomu až tak nepomohol ako zrejme dúfal.
Ino s Kibom mali objednaný alkohol. V duchu som sa pousmial. Neviem diferencovať, čo je nevhodné a čo nie...ale cítil som veľkú satisfakciu. Jej zelené bulvy doslovne štebotali na všetky strany.
Ubehlo niekoľko momentov, čo som už stískal saké v rukách. Jediná alternatíva, akou sa celý tento situačný kríž mohol zažehnať. Na zdravie sa miesilo s vôňou mäsa a parfumom, sálajúcim od Tenten. Kto vie, či afrodiziaka fungujú...

"Dnes to vidíme hádam na dlho, nie?" prehovoril Lee.
Nebol som jediný, kto mu daroval trocha zvláštny pohľad. Dosť kontradikčná otázka. Avšak gusto sedieť naproti Ino, ktorá ma nejednu noc brala o melatonín, a sledovať jej okolky, ma skutočne bavilo.
"Chutí vám to saké?" Neji, ďalší kto sa rozhodol stať záchrancom.
"Celkom," Chouji sa zapozeral na dno svojho.
"Mala som si dať víno," ovial ma ešte nezdolnejší závan, typujem orchidea?
"Kašli na to, zlato. Dopijem to ja," niekde o pár centimetrov odo mňa sa načahovala ruka s tiež nedostatočným prekrvením, "povieš im tú veľkú novinku?"
"Akú?" Ino nadskočila až sa Kiba vedľa nej skoro zľakol.

Tenten odložila keramický kalíšok a spojila dlane: "Budem na titulke budúceho vydania Buki no Ken."
To si robíš...
"ČO?!" Hinata konečne vyzerala ako duchom prítomná, "ako to, že si mi to nepovedala?"
"Prekvapenie!" žmurkla na ňu, "chcela som to oznámiť všetkým naraz."
Akože...
"To je úžasné," Sakura sa tiež prebrala, oči sa mi pregúľali až niekam na poschodie nad nami.
Všetci jej pogratulovali. Až na mňa.
Proste...ona?

"Čo ty nemáš radosť, Ino?" ozval sa protivne Sai.
Roztrhám, uškrtím a zvlečiem z kože. Veď Tenten nemá pevné prsia, vlasy si vie upravovať len na jeden spôsob a skončila s niekým takým divným ako Neji. Nemá na Kibu, ktorý je opálený a na rozdiel od neho aj vtipný. Och.
"Samozrejme, že mám," usmiala som sa, "gratulujem, hneď v to ráno, čo to vydanie bude, si ho pôjdem kúpiť."
Toto mu nedarujem. Vzala som Kibu za tričko a dala mu poriadneho francuzáka. Na tu máš!

Chvalabohu, že tam bol alkohol. Pili všetci. Znova. Ako na chate, kde...ach, som mala možnosť vidieť Sasukeho zadok každý večer v pekných úzučkých tepláčkoch. Slastne som na neho pozrela. Mračil sa, no aj tak bol na zabitie krásny.
Nejaká tá hodinka už prešla, kedy už nálada bola v pohode. Aj my sme boli v nálade. Dokonca aj tí traja začali hovoriť. Nie síce na seba, ale aj tak. Sakura, na chúďatenko sa bude hrať. Najprv si vyklepe Naruta a teraz si myslí, že má na Sasukeho. Miestami som až dostala kŕč, keď som videla ako si potichu šepkali. Taká strašná škoda, že Naruto sedel vedľa Kibu a ja som nemala možnosť vidieť jeho tvár. Zaujímalo by ma, ako sa tváril pritom.

Od dnes sa modlím k tomu, čo našiel alkohol. Je to moja posledná záchrana. Keď si Sai oproti nám sadol, chcel som odísť. V tom momente. Cítim sa hrozne. A ešte keď ho provokuje. Prvýkrát mi je nepríjemné, že sa má dotýka. Nie. Dokážem povedať, že to teraz priam neznášam. Sai sa snaží tváriť, že ho to netrápi, ale v skutočnosti je to inak. Má ten istý pohľad ako Naruto. Taký tmavý a mŕtvy. Viac ako inokedy. Dokonca sa nachádzajú aj v rovnakej situácii. Obaja tu sedia sami, zatiaľ čo dievča, ktoré majú radi sedí s iným chalanom, s ktorým chodí. Teda neviem ako to je medzi Sakurou a Sasukem, ale zrazu sa majú k sebe veľmi blízko. Celý čas som si myslel, že ju Uchiha nemá rád... Teda, nie viac ako kolegyňu.

"Môžeš s tým prestať?" povedal som, keď sa zase začala na mňa vešať.
"Prečo? Väčšinou ti to nevadí," odpovedala. Alkohol. Potrebujem alkohol. A to hneď. Rovno som si dal dvojitého.
"Lebo sa to teraz moc nehodí," pošepkal som jej. Vždy mi to nahrávalo do kariet, že je tupá, avšak teraz to horšie byť nemôže.

"Poď so mnou," potiahla ma na bok.
"Tak. Čo?" spýtal som sa. Na tvári sa jej pohrával šibalský úsmev.
"Prestaň sa tak správať a zabávaj sa trochu. Hral sa na hrdinu, tak teraz bude trpieť a ty sa prestaneš hrať na svätého," povedala. Tuším mi práve vyrazila dych slovami.
"Nie," povedal som. Ona sa musela zblázniť.
"Čo?"
"Povedal som nie. Sai je môj kamarát. Prečo by som mu to mal robiť?"
"Lebo hádže pohľady na tvoju priateľku. A nie len preto. Je to sranda. Hral sa na silného. Len mu chcem dať to, čo mu patrí," povedala. Položil som jej ruky na ramená a povedal: "Už nepi. Robí to z teba odpornú sviňu, ktorá sa mi ani trochu nepáči."
Nečakal som na jej reakciu. Iba som sa otočil, vrátil k stolu a rovno si dal ďalšieho dvojitého. To mám za to, že som hajzel. Pozrel som sa na Saia, ktorý stále sedel oproti mne. Naruto zmizol bohvie kam.
"Sai," oslovil som ho. Pozrel sa na mňa, ale ja som popravde ani nevedel, čo povedať. Iba som zdvihol svoj znovu naplnený pohár a smutne sa na neho usmial. Napil sa so mnou. To je dobré znamenie, nie?

Jeho snahu si cením. Ino sa akási rozzúrená vrátila k stolu. Nesadla si ani vedľa Kibu, ale na prázdne niečie miesto.
"Divoký večer, čo?" vyjachtal zo seba Kiba.
Interesantné. Priam až revolučný spôsob ako započať konverzáciu.
"To áno," upil som si saké a preciťoval zmenu zábran vďaka alkoholu.
I pri malom množstve som predikoval, že sa tento stav zhorší. Očami som zašiel na Ino, ktorá si mimoriadne energicky naprávala prsia a súkala si výstrih nižšie. Komické...a trocha inverzné voči Kibovi.
"Viem, že budem znieť ako č**ák, ale odpusť prosím," hlavu div, že neschoval do čiernej mikiny.
A čo ti mám na to povedať?
"Som naštvaný. Ale nie tak na teba, ako na ňu...Mal by si sa ospravedlniť Sakure."

Čo si tu preboha pri tomto stole všetci o sebe myslia? Kiba sa jak svätúšik bude chovať ku Saiovi. Ako keby niekoho trápilo, čo ten podivín má v hlave. Je divný, nenormálny a šialený. Aspoň, že v posteli stál za niečo.
Sakura sa so Sasukem posadila na miesto Naruta a Shikamara oproti a rozprávali sa s Nejim a Tenten. Pff. Občas sa k nim pridalo tlsté obočie a Chouji túto krutú situáciu neustál a zobral sa domov. Slaboch. Samozrejme Hinatka v rohu spolu so Shinom. Tí sú pre seba ako stvorení. Och. Skoro ma utrhlo, keď sa Kiba odrazu postavil a odviedol Sakuru von. Pohľadom div, že som ju neprebodla i keď som sama na sebe cítila niečie oči. Sasuke. Bože, je tak sexy...

"Sakura... Ja... Chcel by som sa ti ospravedlniť. Bola to moja vina, že sa ostatní dozvedeli o tebe a Narutovi. Prosím, neviň jeho. Je z toho zničený a ty na tom nie si tiež najlepšie. Naruto bol síce veľký de**l, že mi veril, ale on nie je ten, kto ťa zradil. Bol som to ja, keď som to povedal Ino. Viem aká je, no aj tak som jej to povedal. Je mi to veľmi ľúto," povedal som jej. Respektíve, nejako som to zo seba vysúkal. Pozrel som sa na ňu možno tak dvakrát. Hrozne som sa hanbil a nebol som na seba veľmi hrdý.
"Nie je to tvoja vina, Kiba. Všetci sme spravili chyby. Prepáč, ale nechcem sa teraz o tom rozprávať," povedala po dlhej pauze. Bola na odchode, no len tak ľahko ju nenechám odísť. To napätie medzi ňou a Narutom sa musí skončiť. Obaja sa milujú, to by videl aj slepý. Chytil som ju za obe ramená a tvár priblížil k tej jej.
"Sakura, vypočuj ma. Musíte toto skončiť. Buď ty, alebo on. To je jedno kto, ale niekto určite. Prosím, Sakura, ja-" chcel som jej dohovoriť, ale bol som prerušený nahnevanou Ino. Bože, čo je to tentoraz.

Ako býk som sa rozbehla ich smerom a naťahovala k nim ruku. Sakura len mierne odstúpila a dávala si lakeť pred tvár. S láskou som počula jej krik, keď som ju schmatla za vlasy a potiahla ju k sebe.
"Čo si myslíš, že robíš?!" húkla som jej do ucha, vlasy ešte viac mačkajúc.
Poobzerala som sa okolo seba, boli sme samy. Kde sa stratil Naruto so Shikamarom? Tomu nevadí, že tá kr*va sa tu lepí na iného chalana?
"Ino, pusti ju."
"Drž hubu!" pokvákala som ju a vychutnávala si jej bolestivé skučanie.
"Vravím ti, pusti ju!" cítila som Kibove ruky, ktoré sa ma snažili spacifikovať, no ja som vytrhla z jeho blízkosti.
Sakura si prstami zašla ku korienkom a masírovala si ich na temene. Mala som nervy, neskutočne nervy! Chcela som ju zabiť, zničiť, spáliť. Nech trpí.

"Ty Konožská kurva!" nevydržala som to a sotila som ju.
Vyblokovala mi dva údery, pričom sme ustupovali ďalej od grilbaru.
"Nestačil ti Naruto, Sasuke a ešte ideš po Kibovi, ty-" vetu som nedokončila, lebo moja kopačka jej vletela do hlavy a zasiahla ju.
Áno! Chudinečka, asi je riadne mimo, keď ju nestihla vyblokovať. Viem, že keby Sakura nebola taká doničená, dokázala by sa ubrániť. Na moje potešenie, schudla a v tvári mala prázdny výraz. Bod pre mňa. Tackala sa predo mnou a tesne predtým, než moja päsť ochutnala jej sánky, som sa zastavila. Nie, že by som chcela. Raketovou rýchlosťou mi niekto vykrútil ruky dozadu a ja som bola donútená spočinúť na kolenách. Kiba? KIBA! Ty idiot! Ako si môže dovol-

"Yamanaka..."
Telom mi prešiel mráz, keď som ucítila jeho teplý dych pri uchu.
"Sasuke," sekavo som vydýchla.
"Skľudni sa, inak veci zle dopadnú," jeho tón bol pokojný na rozdiel od môjho dychu a tlčúceho srdca.
Zápästia, ktoré mi držal sa mi triasli adrenalínom a zároveň nadšením z jeho dotyku. Sakura predo mnou objímala vlastný hrudník a rinuli sa jej slzy potokom. Krava sprostá, zase hrá divadlo. Cítila som s akým opovrhnutím Sasuke hodil moje ruky od seba a prešiel k nej. KDE JE KIBA? JAK TO ŽE SI MA NEZASTAL?!

Uchiha mi venoval posledný škaredý pohľad, keď si jej vychudnutú postavu vzal na ruky. Zakvačila sa mu do hrude a už ich nebolo. V hrudi mi narástol neznesiteľný pocit a ja som ho vypustila von v podobe revu, plného agresie. Ozýval sa mi ešte dlho v ušiach potom, čo moje hlasivky utíchli. Nenávidím ju! Nenávidím jeho! Ledaže by mi sám stiahol gate...

"To bol útek storočia, Kiba," povedal Shikamaru, ktorý spolu s Narutom sedel pri vchode. Uzumaki vyzeral byť zničený. Na pokraji zrútenia sa. Asi preto, lebo Sasuke odniesol Sakuru ako princeznú. Zdrhol som odtiaľ, to je pravda, ale len preto, lebo mi pukli nervy. Verím, že keby som odtiaľ neodišiel, tak by som na obe tak vyletel, že by som sa nespoznával. Mal som toho plné zuby. Krv mi vrela v žilách tak veľmi, až to bolelo. Potreboval som alkohol. A poriadne veľa alkoholu.

Vonku muselo byť veselo. Nielenže bol počuť krik, ale Naruto a Kiba sa prišli zničení riadne opiť. Hinata zatiaľ iba sedela a sedela a sedela. Bez slova a bez pohnutia.
"Hinata," dotkol som sa jej ramena a ona hneď spozornela. Jej plachý, falošný úsmev som ignoroval.
"Chceš ísť domov?" spýtal som sa jej. Nemali sme tu moc čo robiť a polovica už buď bola opitá, alebo preč. Jemne pokrútila hlavou.
"Nie, ale nechcem byť tu," povedala potichu. Postavili sme sa zo stoličiek a rozlúčili sa s tými, ktorí ešte ako tak vnímali. To jest Sai a Shikamaru.

Vyšli sme do nočnej Konohy a začali sa prechádzať. Vládlo medzi nami ticho, dokým ho Hinata neprerušila: "To bola katastrofa."
"Mohlo to byť aj... Vlastne nie. Nemohlo. Toto bol najhorší možný výsledok," povedal som. Opäť zavládlo ticho.
"Hinata, ako sa cítiš?" spýtal som sa jej. Nevyzerala najlepšie. Jej oči mi pripomínali vyschnutú studňu. Chceli dať vodu, ale nemali akú.
"Hej len... Ma zarazilo, akí si sú so Sakurou zrazu blízki. Nikdy ju nemal moc v láske, ale teraz sa k nej správa, akoby... To je jedno. Nezáleží na tom," zašepkala. Jej slabý hlas sa triasol. Chcel som jej pomôcť, ale nevedel som ako. V tomto nie som moc dobrý. Chytil som ju za lakeť a jemne si ju privinul. Jej ruky ihneď umiestnila na môj chrbát. Celá sa triasla, ale slzy jej už netiekli.
"Prečo sme len išli na tú chatu? Bola to osudová chyba," povedala. Aj ja som to tak cítil. Veľa ľudí sa zmenilo, no veľa z nich sa aj zranilo. Rany boli hlboké, no ani to najlepšie liečivé jutsu nedokáže zahojiť zranené srdce. Aj keď by sme chceli.

Netuším, čo sa vonku stalo, no určite to bolo odiózne. Incident, ktorý sa odohral, spôsobil značné preriedenie v našej skupine. Ino, chvalabohu šla preč a Kiba sa mohol ožrať skoro až do nemoty, spolu s Leem a Narutom. Klasika. Shikamaru ako jediný a normálny, sediac proti mne, dojedal porciu hovädzieho a pomaly lúchal saké. Bolo vidieť, že tam sedí len preto, lebo nedokončil svoju zájedku. Sám som chcel ísť preč, no mal som strach o Sakuru. Do dlane som vzal svoj čierny smartfón a vytočil jej číslo. Určite šla domov, no chcem mať garanciu toho.

"Sai?" ozvalo sa v telefóne a mne sa pokrčilo čelo.
"Sakura?
"Sasuke."
"Aha, prepáč, Sasuke. Je Sakura v poriadku?"
"Je už v pohode."
"Nestalo sa jej nič, keď máš jej mobil? Z vonku bolo počuť kriky."
"Ino je pr*jebaná, ako to len ide. Nerieš. Sakura je teraz u mňa."
"Fajn," morózne mi klesli kútiky, "môžem s ňou hovoriť?"
Ticho. Flagrantne bolo vidieť, že nechce so mnou viesť konverzáciu.
"Kašli na to teraz," povedal sťahane a povzdychol si, "mrzí ju, že dnešný večer nedopadol lepšie, lebo ti chcela pomôcť a len to...všetko...zhoršila."
"To je v poriadku. Fakticky."
"Fajn, odkážem, ale neuverí mi," zúžené hlasivky som počul aj cez reproduktor, ktorý tak divne modifikoval jeho hlas.
"Prepáč."
"Mne to nehovor..."
Konštruoval som nejakú odpoveď. Nestihol som. Ozvalo sa tiché ahoj a deficit zvukového vnemu v podobe Sasukeho mi napovedal, že zložil. Zahrabol som si do vlasov a trocha ich rozstrapatil. Naraz som tam nechcel ostať ani jednu yoktosekundu. Dvihol som sa, Shikamaru mi poprial dobrú noc. Len on percipoval môj odchod. Aspoň niekto si všíma...
Vďačne som mu odpovedal a pešoval sa odtiaľ, čo najrýchlejšie.