"Čo odo mňa chcete?" opýtala som sa tichým hláskom. Teraz predo mnou stáli všetci šiesti.
"Čo asi? Tvoj byakugan," zlomyseľne sa jeden z nich uškrnul. Striaslo ma od strachu.
"Kioshi, zmenši jej chakru, aby sa nemohla brániť," povedal, pravdepodobne, veliteľ.
"Na koľko?" ozval sa jeden z chlapov na ľavo.
"Na čo najmenej."
"Rozumiem," pristúpil ku...

Som len nesvoj, daj mi pokoj...Pff! Zase sa hrá na drsňáka. Nechápem, čo je na tom také tajné... Mám síce podozrenie, ale na Sasukeho mi to nesedí. Žeby mal naozaj...nie to asi nie. Nie je žena, takže nemôže mať menštruáciu. To by nedávalo zmysel. Na to by musel mať... to... jak sa to volá... maternicu! Áno musel by ju...

Ty kokos! Rozprával som sa s Hinatou tak dlho, až ma z toho bolia ústa.
Bol akurát obed, keď sme sa na chvíľu zastavili.
"Kúsok od nás je jazierko. Idem sa tam trochu opláchnuť," fúúú, to by prospelo aj mne.
Slnko hrialo ako besné a ak nebolo 40°C, tak neviem čo.
"Dobre, ale buď opatrná," prehovoril Sasuke....

Ráno som sa zobudila nevyspatá. Nemohla som poriadne spať. Neustále som rozmýšľala nad Sasukem. Chytila som sa za srdce. Mala by som prestať premýšľať, inak dostanem infarkt. Pomaly som vstala z postele. Celá som sa triasla. Prešla som do mojej kúpeľne, napustila vodu do poháru a celý ho vypila. Znovu som zapla vodu a niekoľko krát si opláchla...

Ráno som vstal a v ústach mal totálne sucho, hlavu mi šlo priam roztrhnúť. Tak tomu sa povie hááángouuvr! Zišiel som dole schodmi do kuchyne a videl ako baby sedia za stolom.
"Ach, dobré ráno. Nemáme ešte nejaké prášky na bolesť hlavy alebo niečo iné?" spýtal som sa ich. Poriadne som ani nevedel, kto tam vlastne je.
"Nejaké...